Slovenské ministerstvo životného prostredia sa podpísalo pod výzvu siedmich členských krajín, ktoré od Európskej komisie (EK) žiadajú, aby sa pre časté škody na hospodárskych zvieratách prehodnotila prísna ochranu vlka dravého v Európskej únii (EÚ). Podľa Komisie je súčasná legislatíva v poriadku.
Ochrana mäsožravých šeliem
Členské krajiny by sa podľa nej mali sústrediť na preventívne opatrenia, ktoré zabránia stretom divých zvierat a chovaných stád. Na svojom webe to uvádza portál Euractiv.sk.
Členské krajiny Rakúsko, Chorvátsko, Fínsko, Litva, Maďarsko, Rumunsko a Slovensko žiadajú EK, aby sa začala zaoberať nárastom škôd spôsobených mäsožravými šelmami, ako vlk dravý či medveď hnedý.
Ochrana mäsožravých šeliem zo strany EÚ podľa nich spôsobuje nárast ich populácií, čo spôsobuje častejšie útoky na chov poľnohospodárskych zvierat. Útoky šeliem zapríčinilo ukončenie chovov viacerých poľnohospodárov.
Vlk a iné šelmy sú v EÚ striktne chránené smernicou o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov. Spoločná výzva upozorňuje aj na viac ako 15-tisícovú populáciu medveďa hnedého, ktorá sa rozširuje z východu smerom na západ. Odvolávajú sa na štatistiky EK, ktorá sama priznáva, že čísla nemusia byť úplne presné.
Krajiny žiadajú prijať štyri opatrenia
Členské štáty žiadajú od Komisie štyri opatrenia. Prioritou je prehodnotenie, či je súčasná európska legislatíva prispôsobená chrániť vidiek pred rastúcou hrozbou útokov chránených šeliem.
EK by podľa členských štátov mala prijať výnimky z prísnej ochrany, ktorá by umožnila regulovať hustotu šeliem v najviac postihnutých regiónoch, kde sa ťažko zavádzajú opatrenia na ochranu stáda, ako napríklad oplotenie a elektrické ohradníky.
V rozpočte Spoločnej poľnohospodárskej politiky by mala vyhradiť finančné prostriedky pre chovateľov na zavedenie preventívnych opatrení a systém kompenzácií škôd. Očakávajú taktiež zlepšenie cezhraničného monitorovacieho systému populácií šeliem.
Eurokomisár požiadavky odmieta
Komisia zníženie ochrany divokých šeliem odmieta. Podľa eurokomisára pre životné prostredie Virginija Sinkeviča poskytuje súčasná legislatíva členským štátom primerané nástroje na zabezpečenie toho, aby bola ochrana veľkých mäsožravcov v súlade s udržateľnými spôsobmi hospodárenia. Výnimky podľa komisára nesmú nahrádzať snahu investovať do opatrení, ktoré vylúčia strety hospodárskych a divokých zvierat.
„Je nevyhnutné dospieť k harmonizovanému, legislatívnemu a praktickému riešeniu v Únii, čo si vyžaduje spoluprácu odborníkov, chovateľov, autorít zodpovedných za ochranu životného prostredia a tiež tých, ktorých prioritou je potravinová bezpečnosť a kvalita života na vidieku,“ povedal na zasadnutí Rady EÚ štátny tajomník agrorezortu Martin Kováč.
Európska smernica lov vlka úplne nezakazuje, ale v prípade priaznivého stavu umožňuje odstrel určitého počtu vlkov. Slovensko výnimku uplatňovalo, keď agrorezort každoročne určoval kvóty na lov vlka. To vďaka vyhláške, ktorá lov vylúčila, od minulého roka neplatí, o to prekvapujúcejšia je iniciatíva agrorezortu na pôde EÚ.
Chovatelia hospodárskych zvierat čelia problémom s rastúcim počtom vlkov a ich chránenému statusu. Európska komisia podľa nich uprednostňuje vlky pred dobytkom aj farmármi.
Lepšie zabezpečenie chovu
Na vzniknutú situáciu zareagovalo ochranárske združenie WWF Slovensko. Združenie si myslí, že nie je dôvod začínať diskusiu o oslabovaní ochrany vlka dravého. Rezorty životného prostredia a pôdohospodárstva by mali pozornosť venovať predchádzaniu konfliktov so šelmami a zabezpečiť systém kompenzácií škôd a podpory preventívnych opatrení.
Od januára 2023 vstúpi do platnosti vyhláška, na základe ktorej budú chovatelia oviec, kôz či hovädzieho dobytka povinní zavádzať preventívne opatrenia na ochranu stád, napríklad prítomnosťou pastiera či strážneho psa.
„Je dôležité, aby sa ministerstvá pri vyhlasovaní výziev v najbližších obdobiach zamerali na zavedenie možnosti žiadať dotácie na preventívne opatrenia pred šelmami, čím pomôžu farmárom ochrániť svoje stáda,“ dodáva WWF.
Podľa programu starostlivosti na Slovensku žije zhruba 400 jedincov vlka dravého. Údaje o škodách spôsobených vlkom sa líška. Zväz chovateľov oviec a kôz informuje o škode 500-tisíc eur a envirorezort odhaduje ročnú škodu medzi 30- až 40-tisíc eur.
