Slovenská ekonomika čelí viacerým výzvam, ktoré môžu mať zásadný vplyv na jej ďalší vývoj. Poľnohospodárstvo, hoci má na celkovej pridanej hodnote a zamestnanosti len malý podiel, je prirodzene strategickým sektorom, ktorý čelí ohrozeniu v podobe epidémie slintačky a krívačky. Dopady na farmárov aj zahraničný obchod v tejto oblasti budú závisieť od efektivity a rýchlosti prijatých opatrení.
Výrazná agrárna tradícia
„Farmári budú okrem finančnej podpory s veľkou pravdepodobnosťou potrebovať aj podporu v morálnej rovine. Straty v súvislosti s utratením stáda či chovu majú aj svoju emocionálnu rovinu, čo nepochybne platí najmä pri menších farmároch,“ povedal analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš.
Hoci má Slovensko výraznú agrárnu tradíciu, samotné poľnohospodárstvo sa podieľa na celkovej vyprodukovanej pridanej hodnote podľa analytika iba približne 2 %. Na podobnej úrovni je aj podiel zamestnanosti tohto segmentu na celkovej zamestnanosti.
Krízou spôsobenou slintačkou a krívačkou sa bude zaoberať na rokovaní aj parlamentný výbor
Poľnohospodárstvo má však strategický význam pre potravinovú bezpečnosť a stabilitu ekonomiky. Po piatkovom potvrdení nákazy slintačky a krívačky je zatiaľ podľa Kočiša ťažké odhadnúť dopady. Záležať bude na rýchlosti a efektivite prijatých opatrení.
„Je však takmer isté, že škody sa budú počítať minimálne v desiatkach miliónov eur. Okrem strát na samotných chovoch budú významné aj náklady spojené s veterinárnymi opatreniami a obmedzeniami v medzinárodnom obchode,“ vysvetľuje Kočiš.
Vplyv na zahraničný obchod
Slintačka a krívačka môže mať podľa neho výrazný vplyv na zahraničný obchod, keďže ochorenie vedie k zákazom vývozu najmä živých zvierat, mäsa a mäsových výrobkov, mlieka či mliečnych výrobkov. To spôsobuje pokles exportných príjmov a zároveň vytvára tlak na domáci trh.
Z krátkodobého hľadiska môžu farmárske ceny dotknutých produktov klesnúť v dôsledku nadbytku na domácom trhu, no zároveň rastú náklady na likvidáciu zvierat, kompenzácie a veterinárne opatrenia. Dlhodobo však môže dôjsť k zníženiu počtu stád, poklesu produkcie a vyšším cenám mäsa aj mliečnych výrobkov.
Hlina kritizuje Takáčove opatrenia proti slintačke a krívačke, nedostatočné sú aj hraničné kontroly – VIDEO, FOTO
Keďže ide o kategórie, kde je náš obchod vysoko deficitný, dôležitý bude podľa analytika aj vývoj v širšom regióne. Z pohľadu exportu patria medzi najvýznamnejšie kategórie mliečne výrobky, syry a spracované mäso. Poľsko a Česko už zaviedli zákaz dovozu zo Slovenska.
Pri živých zvieratách, vrátane surového mlieka, je slovenský zahraničný obchod podľa Kočiša prebytkový a ich export dosahuje približne 180 miliónov eur ročne. Celkový objem exportu v najviac exponovaných kategóriách bol v roku 2024 na úrovni približne 630 miliónov eur, čo predstavovalo približne 0,6 % celkového exportu.
Psychologické dopady
Kľúčovým faktorom bude rýchlosť zvládnutia epidémie. Pre vysokú infekčnosť môže predstavovať širší problém pre celý región. Predchádzajúce epidémie vo svete ukázali, že pri efektívnej kontrole môže byť slintačka a krívačka zvládnutá do niekoľkých mesiacov.
„Ak sa však ochorenie rozšíri alebo nie je rýchlo odstránené, môže mať dlhodobé dopady na agrosektor, ako to vidno pri endemickom výskyte v niektorých častiach Blízkeho východu či Afriky,“ skonštatoval Kočiš.
Prísne kontroly na hraniciach pokračujú, polícia riešila už sedem prípadov prepravy zvierat – FOTO
„Okrem ekonomických škôd sú tu aj psychologické dopady. Britské roľnícke rodiny utrpeli v období epidémie slintačky a krívačky v roku 2001 vážnu traumu,“ uviedol analytik.
Podľa výskumu uskutočneného vo Walese trpeli takmer dve tretiny sledovaných poľnohospodárov depresiou, úzkosťou a posttraumatickým stresom. Britská vláda vtedy prijala tvrdé opatrenia, vrátane plošného utrácania všetkých zvierat v okruhu troch kilometrov od potvrdeného prípadu.
