Šírenie pandémie nového koronavírusu spomalilo fungovanie ľudí vo svete, čo sa okamžite pozitívne odrazilo na životnom prostredí. Aj napriek tejto skúsenosti je však veľmi pravdepodobné, že keď sa štáty s nákazou nového koronavírusu vysporiadajú a život sa vráti do normálnych koľají, aj tak mnohé z nich odsunú klimatickú krízu bokom.
Europoslanec Martin Hojsík si myslí, že prijímanie opatrení na oživenie ekonomík nevylučuje dodržiavanie stanovených cieľov v klimatickej dohode. Práve naopak. Vníma to ako príležitosť, kedy sa môžu investície nasmerovať tak, aby sa Európa posunula „zelenším“ smerom a opäť získala silné postavenie vo svete.
Viac k téme: Ekonomické dopady koronavírusu
Európa stojí na križovatke
Hojsík uviedol, že všetko závisí od občanov, zvolených poslancov v národných parlamentoch, ale aj od euroúradníkov.
„Toto je moment, ktorý musíme využiť, aby sme pomohli znovu rozvíjať našu ekonomiku lepšie. Tak, aby náš rozvoj bol ohľaduplný k životnému a sociálnemu prostrediu, ako sú podnikateľia, zamestnanci, nízkopríjmové skupiny obyvateľstva,“ začal Hojsík.
Súčasnú pandémiu považuje za bezprecedentnú krízu modernej doby, ale aj príznak toho, čo sa môže stať v extrémnych podmienkach.
„Množstvo chorôb, ktoré sa v posledných rokoch v spoločnosti šíria, sú aj dôsledkom ničenia biodiverzity a zmeny klimatických podmienok. Otázka klimatickej zmeny už nie je o tom, či bude, ale v akom veľkom rozsahu. Preto sa potrebujeme pripraviť, aby sme boli odolnejší,“ povedal Hojsík.
Rozvoj ekonomiky nevylučuje zelené opatrenia
„Pre ochranu klímy a biodiverzity potrebujeme zásadným spôsobom zmeniť fungovanie našej spoločnosti a ekonomiky. V čase, kedy budeme do ekonomiky vlievať obrovské finančné prostriedky, aby sa opäť naštartovala, je načase robiť to spôsobom, aby opatrenia pomohli rozvoju oblastí, ktoré prispievajú k premene na bezuhlíkovú ekonomiku, chránia biodiverzitu, ale aj posilňujú odolnosť Slovenska a ostatných krajín voči krízam, ako je táto,“ vysvetlil europoslanec z liberálnej frakcie Obnovme Európu.
Dodal, že jedným z opatrení, ako naštartovať národné ekonomiky, sú napríklad masívne investície do zatepľovania budov. Tie zároveň znižujú energetickú spotrebu a efekt skleníkových plynov, šetria náklady na vykurovanie a zároveň vytvárajú nové pracovné miesta. V neposlednom rade sa vďaka tomu znižuje závislosť od dovozu fosílnych palív z Ruska.
Ďalším riešením je snaha o znižovanie emisií z dopravy, teda podpora elektromobility. Hojsík podotkol, že EÚ v niektorých oblastiach výrazne zaostáva za Čínou a USA. Preto sú potrebné miliardové investície napríklad do výroby lítiových batérií, aby sa posilnila pozícia Európy na svetovom trhu. V opačnom prípade to bude nielen na škodu Európskej únie, ale aj samotných občanov.
Efektívne riešenia nás môžu posunúť
Krajiny ako Poľsko či Česká republika už avizovali, že sa v najbližších mesiacoch nebudú venovať klimatickým ambíciám, ale opatreniam v boji proti COVID-19, pričom finančné zdroje poskytnú podnikom, ktoré bojujú s dôsledkami šírenia nového typu koronavírusu.
Hojsík však tvrdí, že týmto lídrom je dôležité ukázať a ponúknuť efektívne riešenia, ktoré môžu ísť ruka v ruke s opatreniami na ochranu životného prostredia. Podotkol, že ide o investície, ktoré sa z dlhodobého horizontu vrátia.
Európsky priemysel sa ocitol na križovatke, kedy sa môže rozhodnúť, ktorým smerom sa vydá. Či sa bude investovať do moderných technológií, alebo budeme pokračovať v starom zaužívanom režime.
„Je to o tom, ako budeme priemysel rozvíjať. Potrebujeme využiť túto možnosť, aby sme ho dokázali spraviť moderným a konkurencieschopným v globálnom merítku. Považujem to za príležitosť rovnako pre Česko, Poľsko a aj Slovensko. Tieto zmeny nebudú jednoduché, sú však nevyhnutné, inak nás predbehnú iní,“ povedal Hojsík.
Slovensko má príležitosť, stačí ju využiť
Ako sa vysporiada Slovensko s budúcimi výzvami na oživenie domácej ekonomiky, je momentálne nejasné. Podpredsedníčka vlády pre eurofondy Veronika Remišová informovala, že v situácii, v akej sa Slovensko ocitlo, chce využiť nevyčerpané eurofondy vo výške 4-miliardy eur na stabilizáciu ekonomiky a podporu zdravotníckych zariadení.
Aktuálne o tom rokuje s predstaviteľmi Európskej komisie, ktorá musí schváliť takéto flexibilné narábanie s pridelenými finančnými prostriedkami.
Keďže ide o balík peňazí, ktoré sme neboli schopní vyčerpať v ostatných rokoch, europoslanec verí, že tentoraz sa ich podarí zmysluplne využiť. Hojsík verí, že nová vláda pristúpi k ochrane životného prostredia a k zmene klímy zodpovedne, tak ako to lídri avizovali aj pred voľbami.
Hojsík povedal, že Slovensko dostane na boj s koronavírusom v prvej vlne vo forme eurofondov 2,4-miliardy eur. Primárne budú určené na nákup zdravotníckeho materiálu.
„Budem to pozorne sledovať. Verím, že nebude dôvod vytvárať tlak na to, aby slovenská vláda bola na tej strane, ktorá presadzuje riešenia na podporu občanov, ale aj planéty. Myslím si, že tieto dve veci sa dokážu skĺbiť, preto dúfam, že takto bude smerovať aj vláda,“ skonštatoval Hojsík.
Ako uviedol europoslanec, členovia frakcie už pripravujú zoznam „zelených“ opatrení, ktoré by mohli jednotlivé štáty implementovať na rozbehnutie stagnujúcich ekonomík.
„Klimatická dohoda je už na stole, stratégie sa ešte len pripravujú. Bude však veľmi dôležité ich upraviť tak, aby zohľadňovali aj súčasnú situáciu v súvislosti s koronavírusom. Zároveň nastavili premenu hospodárstva na také, ktoré je odolné a rešpektuje planétu,“ povedal Hojsík.
Uhlíkové clo zaťaží neprispôsobivé štáty
Hojsík uviedol, že v rámci motivácie krajín, ktoré odmietajú znižovať emisie by prichádzalo do úvahy zaviesť aj uhlíkové clo.
To by sa týkalo tovaru dovážaného z krajín, ktoré sa nesnažia dosiahnuť uhlíkovú neutralitu. Podotkol, že bude veľmi dôležité, ako EÚ prostredníctvom Európskej centrálnej banky a jednotlivé vlády nasmerujú finančné zdroje do sektorov, ktorých sa koronavírus dotkol najviac.
Avšak takým spôsobom, aby boli efektívne využité pri zachovávaní stanovených klimatických princípov. Samozrejme, treba myslieť aj na ľudí, ktorých sa výpadok príjmov dotkol najviac a financovať z nich sociálne opatrenia.
„Verejné zdroje nemajú ísť na sanáciu ziskov, majú ísť na priamu pomoc ľuďom tak, aby mali zabezpečené základné potreby,“ uzavrel Hojsík.
