Najpodstatnejšie je, aby Európsky ekologický dohovor priniesol konkrétne výsledky. V rozhovore pre agentúru SITA to povedali europoslanci Robert Hajšel (Smer-SD/S&D) a Michal Wiezik (Spolu/EPP). Dohovor predstavila tento týždeň Európska komisia (EK), jeho cieľom je uhlíková neutralita v roku 2050. K záväzku sa prihlásilo v piatok na samite 26 krajín EÚ, výnimku si zatiaľ vyhradilo Poľsko. Wiezikovi v dokumente EK chýbajú konkrétnejšie opatrenia, Hajšel sa obáva sociálnych následkov.
Prednastavenie je výborné
Podľa Wiezika bol predstavený dokument po formálnej stránke v poriadku, aj keď mu v ňom chýbali konkrétnejšie opatrenia, a to najmä v prípade ekosystémov, poľnohospodárstva či ochrany lesov.
Brusel predstavil Európsky ekologický dohovor, na opatrenia bude potrebovať stovky miliárd eur
„Teraz bude úplne kritické, či sa nám podarí dodržať tie záväzky a potom ich realizovať. Nemáme veľa času a musíme byť veľmi efektívni. Čaká nás boj, pretože tých nápadov je miestami až príliš veľa, a uvidíme, čo sa podarí naozaj zrealizovať,“ vysvetlil. Europoslanec si myslí, že ako bývalý ochranár prišiel do Európskeho parlamentu vo vhodnom čase, pretože parlament i komisia sú podľa neho najzelenšie v histórii.
„Prednastavenie je výborné. Tých prvých päť rokov fungovania klimatického dohovoru bude záväzných a musia sa do nich zapojiť všetky členské štáty. Nemôžeme prísť s nejakým jemným ladením, my musíme prísť s ozajstným plánom, prejsť na obnoviteľné zdroje, zaviesť cyklické ekonomiky a nič z toho zatiaľ nemáme v únii plne fungujúce,“ vysvetlil.
EÚ musí zreálniť ciele
Podľa Hajšela EK predložila to, čo bolo od nej jej vyžadované už počas híringov kandidátov v EP. Podľa neho bol v parlamente silný tlak na to, aby sa Európa stala prvým uhlíkovo-neutrálnym kontinentom v roku 2050. Myslí si však, že je podstatné, aby EÚ aj zreálnila svoje ambiciózne ciele, „a to v zmysle, že nielen vyhlásime a prihlásime sa k tomu, ale že naozaj budeme mať v roku 2050 uhlíkovú neutralitu“.
Upozorňuje aj na nástrahy, ktoré transformácia na zelenú ekonomiku môže priniesť. „Musíme si dať pozor na to, aby sme sa po zelených protestoch nedočkali sociálnych a ak by došlo k realizácii týchto cieľov nepremysleným spôsobom, malo by to za následok prepúšťanie a na ulici by sa ocitli desaťtisíce až státisíce ľudí bez toho, aby mali možnosť sa rekvalifikovať,“ upozornil a vysvetlil, že aj preto bude existovať fond z tranzície, z ktorého budú môcť čerpať krajiny, ktoré vyrábajú elektrickú energiu ešte z uhlia.
Schválili Európsky ekologický dohovor
Sám by sa chcel zasadiť za to, aby z neho mohli čerpať aj krajiny závislé na energeticky náročnom priemysle, ako je ťažba uhlia, ťažký priemysel, oceliarsky priemysel, strojársky priemysel a ďalšie odvetvia.
Európska komisia v stredu 11. decembra predstavila Európsky ekologický dohovor, teda plán, ako dosiahnuť udržateľnejšie hospodárstvo EÚ. Prvý právny predpis s cieľom stať sa do roku 2050 prvým klimaticky neutrálnym kontinentom na svete predloží komisia do 100 dní. Predpokladá, že na dosiahnutie aktuálnych cieľov v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 bude potrebných 260 miliárd eur ročne, čo je zhruba 1,5 percenta HDP z roku 2018.
