- aktualizované 19. februára, 17:14
Farmári v pondelok protestovali vo viacerých mestách Slovenska. Protest malých farmárov a gazdov vyvrcholil príchodom techniky pred budovu ministerstva pôdohospodárstva v Bratislave.
K celoslovenskej protestnej aktivite, ktorú vyhlásilo Združenie vlastníkov pôdy a agropodnikateľov, sa pridalo Združenie mladých farmárov na Slovensku- ASYF, Iniciatíva poľnohospodárov – IPIF, Spolok farmárov Slovenska a Združenie vlastníkov pôdy a rodinných fariem.
Slovenskí poľnohospodári vyjdú do ulíc, protestovať budú proti nezmyselným požiadavkám Eurokomisie
Cieľom protestu bolo poukázať na kritickú situáciu na Slovensku a doručiť svoje požiadavky ministrovi s tým, že malí farmári sú pokraji existencie a na kolenách.
Požiadavky protestujúcich
Požadovali od ministerstva okrem iného okamžité vyplatenie priamych platieb, úľavy sociálnych odvodov pre všetkých farmárov, nakoľko ich sa odvodová úľava netýkala a ich odvody vzrástli.
Ďalej odbúranie neúnosnej administratívnej záťaže farmárov a odstránenie diskriminácie pri pôde Slovenského pozemkového fondu (SPF), s tým, že SPF spravuje zhruba 400 tisíc hektárov pôdy a malí farmári sa k nej nevedia dostať.
Malí farmári uskutočnia celoslovenský protest, chcú poukázať na svoju zdrvujúcu situáciu
Predseda združenia ASYF Marián Glovaťák označil za najväčší problém slovenského poľnohospodárstva neustálu diskrimináciu menších farmárov a gazdov.
„Vidíme to pri príprave odvodových úľav, ale aj pri prenájme pôdy v správe Slovenského pozemkového fondu a podobne“ zdôraznil.
Cielená likvidácia
„Vyše tridsať rokov sme svedkami cielenej likvidácie akejkoľvek snahy o obnovenie gazdovského stavu. Kým v susedných krajinách je finančná pomoc zo zdrojov Európskej únie poskytnutá na rozvoj vidieka a výrobu potravín hmatateľná, Slovensko sa každým rokom prepadáva hlbšie a hlbšie ku dnu samotnej svojbytnosť,“ dodal za Iniciatívu poľnohospodárov Anton Vdovjak.
„To už nie je stavanie sa na zadné, ale dochádza im dych,“ komentoval pre médiá protest Vdovjak. Trápi ich podľa jeho slov dlhoročná tvrdá diskriminácia. Ako pozitívny príklad uviedol okolité štáty.
Okrem Česka spomenul aj Poľsko, v ktorom ešte v 80. rokoch minulého storočia fungoval pre nedostatok prídelový systém na potraviny. „Dnes nás čaká to, čo mali Poliaci pred štyridsiatimi rokmi. Ak sa nezmení politika štátu, ak sa nezmení prístup k poľnohospodárskemu stavu, čaká nás pri najmenšom probléme pri zásobovaní potravinami lístkový systém,“ avizoval Vdovjak.
Ministrovi poslali list
Predseda Združenia vlastníkov pôdy a agropodnikateľov Ján Jelen zase uviedol, že: „Nie sme politici, ale to chcem zdôrazniť a načo chceme upriamiť pozornosť, sú farmári a ich predstavenia 8 bodov, pre ktoré sme sa na celom Slovensku zomkli.“
Zároveň poukázal na to, že 17. januára odoslali ministrovi list ohľadom kritickej situácie v poľnohospodárstve a hlavne nevyplatenie priamej platby za 2023 a do dnešného nedostali žiadnu odpoveď.
„S ministrom komunikujeme, ale tá komunikácia je o tom, že potrebujeme nie len stretnutia, ale aj reálne skutky a dátumy. Uvidíme, kam sa v predložených bodoch posunieme ďalej,“ uviedol Marián Glovaťák, predseda Združenia mladých farmárov na Slovensku ASYF, s tým že očakávali tabuľku, dátum platby a to sa nestalo.
Problémy s účtovníctvom
Doplnil, že farmári majú problém aj s účtovníctvom, lebo ak majú v roku 2023 stratu kvôli platbám, automaticky sa stávajú podnikom v ťažkostiach a už nemajú nárok na zelenú naftu a ďalšie veci. Tam sa nabaľujú ďalšie a ďalšie problémy, lebo sa ten dátum posúva, upresnil Glovaťák.
Za jeden z najzávažnejších bodov označili gazdovia vytvoriť funkčný register užívacích vzťahov k pôde. „Register sa stále rieši, alebo je tam neporiadok v pôde. Vyriešenie registra by vytvorilo spravodlivé podnikateľské prostredie. Podľa nás farmár nemá čo užívať pôdu bez nájomnej zmluvy alebo iného právneho titulu,“ doplnil Jelen.
Nezapoja sa do európskeho protestu
Gazdovia ešte upriamili pozornosť aj na finančné nástroje ako je podpora farmárov prostredníctvom výhodnejších úverov na podporu na investície, tiež aby zelená nafta bola pre všetkých farmárov ako v okolitých krajnách a nie iba pre určitú skupinu farmárov, ktorá má špeciálnu rastlinnú a živočíšnu výrobu. Takiež požadujú zákaz bezcolného dovozu poľnohospodárskych komodít a výrobkov z krajín mimo Európskej únie.
Pri príležitosti protestu upriamili farmári aj pozornosť na tabuľu venovanú všetkým obetiam násilnej kolektivizácie v 50-tych rokoch. Ako zástupcovia povedali, bol to začiatok určitej nespravodlivosti, ktorá tu stále je ešte aj dnes.
Na záver dodali, že 22. februára sa nebudú zapájať do európskeho protestu, nakoľko nechcú zaťahovať farmárov do možnej politickej kampane, ktorá podľa nich hrozí.
Do Popradu zase prišli hospodári z viacerých okresov. Pomaly prešli mestom od mestskej časti Matejovce k čerpacej stanici pri výjazde na Svit a späť. Pôvodne malo byť do protestu zapojených viac ako 40 kusov techniky. Podľa organizátorov by však niektoré stroje dlhú trasu do Popradu nezvládli.
„Žiaľ, málokto z nás má takú techniku, aby mohol absolvovať trasu dlhú 30 či 40 kilometrov. Malí gazdovia väčšinou pracujú so starými traktormi,“ vysvetlil koordinátor akcie pod Tatrami. Na proteste sa tak zúčastnili len farmári či roľníci a hospodári s novšou technikou.
