- :aktualizované 22. júla 17:20
Vo Vysokých Tatrách vznikla iniciatíva Dajme Tatrám tvár, jej cieľom je apelovať na zodpovedné orgány, aby bez ďalšieho odkladu začali s reálnym procesom prijatia novej zonácie Tatranského národného parku (TANAP).
Stoja za ňou zástupcovia obcí a cestovného ruchu na dotknutom území. Prostredníctvom nej chcú verejnosti vysvetliť, prečo je zonácia dôležitá, ale poukázať aj na absurdnosť, ktorú súčasný stav prináša, keď vo Vysokých Tatrách nie sú jasné vymedzené a stanovené pravidlá.
„Súčasný stav trápi nielen obyvateľov tatranských obcí, ale bráni aj rozumnému rozvoju cestovného ruchu, a predovšetkým škodí prírode, na ktorej nám veľmi záleží,“ uviedol v pondelok primátor mesta Vysoké Tatry a predseda Asociácie horských sídel Slovenska (AHSS) Ján Mokoš počas predstavenia iniciatívy na tlačovej konferencii v Starom Smokovci.
Ministerstvám adresovali výzvu
Pod iniciatívu sa podpísala Asociácia horských sídel Slovenska (AHSS), Regionálne združenie tatranských a podtatranských obcí a Oblastná organizácia cestovného ruchu (OOCR) Región Vysoké Tatry.
Myšlienka spojiť sa takýmto spôsobom vznikla ešte v marci, keď zástupcovia horských sídel a cestovného ruchu podpísali Výzvu k urýchleniu zonácie TANAPu, ktorú adresovali rezortným ministerstvám.
Matečná odmieta návrh na dočasnú ťažobnú uzáveru v lesoch, za úbytok stromov vraj môže zmena klímy
Dožadovali sa rozšírenia územia TANAPu určeného pre rozvojové aktivity horských sídiel a cestovného ruchu, nastavenia jeho jasnej hranice a zadefinovania pravidiel, za akých sa môžu uskutočňovať aktivity na tomto území. Podľa zástupcov jednotlivých subjektov zapojených do výzvy zatiaľ žiadnu reakciu zo strany ministerstiev nemajú.
Pri neriešení dôjde k stagnácii a úpadku
„Cieľom tejto iniciatívy nie je podpora konkrétneho návrhu zonácie, ale upozornenie na to, že súčasný stav vedie k mnohým praktickým problémom a pri ďalšom neriešení povedie k stagnácii a úpadku,“ poznamenal Mokoš s tým, že prísľuby zonácie TANAPu zaznievajú už 20 rokov a doteraz sa ju nepodarilo vyriešiť. Aj podľa predsedu Regionálneho združenia tatranských a podtatranských obcí Štefana Bieľaka je súčasný stav ďalej neúnosný.
„Sme za rozumný rozvoj, teda vyvážený. Na jednej strane chápeme, že je tu ochrana prírody, na druhej strane tu žijú ľudia a Tatry sú turistickou destináciou, ktorú navštevujú turisti a určite nemôžeme Tatry zakonzervovať,“ skonštatoval. Podľa neho ide v prípade zonácie o boj dvoch subjektov, kde na jednej strane stojí ochrana prírody, na druhej lesníci a vlastníci pozemkov. Rovnako tento proces nazval bojom dvoch táborov, a to ministerstva životného prostredia a ministerstva pôdohospodárstva.
Štátne lesy zastavili ťažbu pod Kráľovou Hoľou, na území žije kriticky ohrozený hlucháň hôrny
„Lesníci a ochranári si minimálne na tom štátnom území dokazujú, kto z nich má mať väčšiu prioritu a kto má dané územie spravovať,“ dodal. Kľúčoví sú podľa neho vlastníci, pretože zonácia sa nedá vyhlásiť, ak nie sú vysporiadané ich nároky. Zároveň dodal, že podľa posledných údajov je už 95 percent vlastníkov pozemkov na refundácii nákladov dohodnutých. Pripomenul, že zonácia by sa dala riešiť aj parciálne, a teda na tejto vysporiadanej časti územia.
Viac parkovacích miest a kvalitné služby
Za nastavenie konečných pravidiel je rovnako miestna oblastná organizácia cestovného ruchu, ktorá združuje najväčšie samosprávy a viac ako 200 podnikateľov v cestovnom ruchu.
„Je potrebné prijať také pravidlá, aby sme sa za naše Tatry nemuseli hanbiť a aby sem prichádzalo stále viac ľudí, ale aby vedeli, kde majú stráviť svoj čas a ako sa majú v Tatrách správať,“ doplnil Richard Pichonský, podpredseda predstavenstva Oblastnej organizácie cestovného ruchu (OOCR) Región Vysoké Tatry.
Prijatie zonácie sa týka aj podnikateľských subjektov. Podľa Dušana Slavkovského, riaditeľa strediska Vysoké Tatry, musí spoločnosť Tatry mountain resorts, a. s., ktorá pôsobí vo Vysokých Tatrách od roku 2005, pri svojich zámeroch čeliť práve chýbajúcej zonácii.
Rozhovor: V lesoch sa rúbe najmä kvôli kalamitám. Pre peniaze sa to neoplatí
„Dennodenne narážame na problémy, čo je možné a čo nie je možné urobiť v Tatrách. Je to o výnimkách a nejasných pravidlách, zorientovať sa v tomto legislatívnom chaose je pomerne veľmi náročné,“ dodal. Pripomenul tak napríklad narastajúce požiadavky návštevníkov Tatier na skvalitňovanie služieb či rozšírenie parkovacích miest.
Novovzniknutná iniciatíva je otvorená pre všetkých, ktorí súhlasia a podporujú čo najskoršie doriešenie procesu zonácie TANAPu. Pripojiť sa k nej môžu organizácie, subjekty, ale aj jednotlivci prostredníctvom internetovej stránky dajmetatramtvar.sk.
Zonáciu podľa ministerstva potrebujeme
Ministerstvo životného prostredia SR pozitívne vníma záujem verejnosti o zonáciu Tatranského národného parku (TANAP). Uviedol to vo vyjadrení pre agentúru SITA hovorca rezortu Tomáš Ferenčák.
„Aj keď Tatranský národný park je v súčasnosti chránený platnou legislatívou, zonáciu, teda rozdelenie národného parku do zón podľa územia, potrebujeme. No predovšetkým však v centre pozornosti nášho spoločného úsilia musí ostať ochrana prírody nášho najstaršieho a najznámejšieho národného parku. Nakoniec aj samotný cestovných ruch je závislý práve od zachovanosti prírody, čo potvrdzujú aj rôzne medzinárodné rebríčky hodnotiace destinácie. Preto aj cieľom ministerstva nie je uberať z územia, ktoré si zaslúži umiestnenie v zonácii,“ vysvetlil hovorca.
Proces nie je uzavretý
Zonáciou Tatranského národného parku sa už zaoberali jednotlivé vlády, ani po takmer dvadsiatich rokoch však nie je tento proces uzavretý. Podľa Ferenčáka je v tejto fáze zonácie prioritná predovšetkým dohoda s neštátnymi vlastníkmi dotknutých pozemkov.
„Ide o veľmi náročný proces, no to neznamená, že ministerstvo v úsilí nepokračuje. Ministerstvo robí maximum, aby sa po dlhých rokoch táto podlžnosť voči tatranskej prírode uzavrela. V návrhu zonácie preto ponúkame vlastníkom všetky dostupné možnosti ako odkúpenie, nájom či zmluvnú starostlivosť,“ priblížil. Zároveň dodal, že ak by termín vyhlásenia zonácie závisel výlučne na ministerstve, bola by platná už roky.
Foto pred a po: Les na Horehroní je po kalamite obnovený a zelený
Nevyhnutné je však podľa rezortu nájsť dohodu. „Až sa nájde dohoda s neštátnymi vlastníkmi, samozrejme, prebehne klasický legislatívny proces spojený s rokovaniami s ďalšími dotknutými subjektmi. No bez súhlasu vlastníkov by bolo zbytočné ísť do legislatívneho procesu,“ uviedol Ferenčák.
Ministerstvo však podľa jeho slov zatiaľ informácie o tom, koľko vlastníkov s ponúknutými podmienkami predbežne súhlasí, nebude medializovať.
Hovorca tak reagoval na tvrdenie predsedu Regionálneho združenia tatranských a podtatranských obcí Štefana Bieľaka, že podľa posledných údajov je už 95 percent vlastníkov pozemkov na refundácii nákladov dohodnutých a zonácia by sa dala vyriešiť parciálne.
