Klimatická zmena zasahuje do mnohých sfér životov ľudí vrátane ekonomiky či ľudskej psychiky. Premieňa mestá, krajinu aj jedálničky a odzrkadľuje sa aj v súčasnom umení.
Informovali o tom zástupcovia Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia (BROZ) a mediálnej iniciatívy Svet medzi riadkami na mediálnej konferencii Klíma mení Slovensko.
Globálny fenomén
„Cieľom konferencie bolo poukázať na to, že zmena klímy je síce globálny fenomén, no prejavuje sa prevažne lokálne. V množstve malých príbehov naprieč spoločnosťou, hospodárstvom či životným štýlom. Práve tieto príbehy tvoria mozaiku globálnej zmeny klímy, s ktorou si ich obvykle nespájame,” povedal z mediálnej iniciatívy Svet medzi riadkami Peter Ivanič.
Naša psychika má tendenciu vnímať, že klimatická zmena je niečo, čo sa deje ďaleko od nás. „Preto máme pocit, že sa nás netýka. Sústredíme sa na to, čo je tu a teraz,” povedala psychologička zo Slovenskej akadémie vied Miroslava Šudila Žilinská.
Stále väčšie dopady
Zmena podnebia bude mať stále väčšie dopady na spoločnosť aj našu ekonomiku. Tento fakt vnímajú aj firmy, až 55 percent si myslí, že zmena klímy zásadne ovplyvní ich podnikanie. Vyplynulo to z prieskumu, ktorý na podujatí predstavil ekonóm z Inštitútu klimatickej neutrality Rastislav Amrich.
So zmenou klímy sa menia aj vzorce počasia, Slovensko posúvajú do oblasti typickej pre Stredomorie. Klimatológ Slovenského hydrometeorologického ústavu Jozef Pecho podotkol, že horúčavy a sucho, ktoré bolo toto leto, je len malou ukážkou toho, čo nás čaká v najbližších rokoch. „Ľudia sa boja, že nebudú mať lyžovačku, trápil by som sa skôr tým, že v lete nebudeme mať čo piť,” podotkol Jozef Pecho.