Členovia hnutia Extinction Rebellion Slovakia sa zamkli o vstupnú bránu na Úrade vlády SR, aby upozornili na naliehavosť klimatickej krízy. Svojím konaním chce hnutie poukázať na to, že prioritou budúcej vlády by sa malo stať riešenie klimatickej krízy. Agentúru SITA o tom informoval hovorca Extinction Rebellion Slovakia Martin Beličák.
Požiadavka na vyhlásenie klimatickej núdze
„Prvým nevyhnutným krokom je vyhlásenie stavu klimatickej núdze. Politika štátu, prijímaná legislatíva a výdavky by mali byť primárne prehodnotené z hľadiska prebiehajúcej klimatickej zmeny. Ďalšou požiadavkou je dosiahnutie stavu uhlíkovej neutrality už v roku 2025. Požadujeme tiež zriadenie Zhromaždenia občanov (citizens‘ assembly), ktoré by dohliadalo na nevyhnutné zmeny, aby tak bol v súčasnej núdzovej situácii vytvorený účelný demokratický nástroj,“ prehlasuje hnutie.
Extinction Rebellion Slovakia upozorňuje, že podľa novej publikácie Greenpeace, ktorá vychádza z údajov z roku 2017, môže Slovensko prísť do roku 2075 o polovicu vodných zdrojov. Na západe a juhu krajiny až o 70 percent.
Voľby rozhodnú o osude krajiny
„Škody v poľnohospodárstve môžu už v polovici storočia presiahnuť miliardu eur a štvornásobne sa zvýši počet extrémne horúcich dní. Z klimatických extrémov hrozia časté povodne, drastické niekoľkoročné suchá a v krajnom prípade aj tornáda,“ vysvetľuje.
„Tieto parlamentné voľby rozhodnú o ďalšom osude Slovenska, rozhodnú ako budeme reagovať na najväčšiu výzvu, akej od svojho vzniku čelilo. Ak tieto štyri dôležité roky premrháme, len tým predĺžime agóniu a uskutočnenie potrebných krokov bude neskôr o to viac bolestivé,“ konštatoval Beličák.
Uhlíková neutralita by mala byť prioritou
Hnutie pripomína, že podľa správy z Medzivládneho panelu OSN pre ochranu klímy (IPCC) z roku 2018 musí Slovensko do roku 2030 znížiť emisie skleníkových plynov takmer o polovicu.
Väčšina najpresnejších klimatických modelov vyvracia starý konsenzus IPCC, pričom predpokladá až o 30 percent rýchlejší rast teploty oproti predošlému odhadu. Správa IPCC taktiež zanedbáva vplyv procesov slučiek pozitívnych spätných väzieb, ktoré nedokáže modelovať.
„Ak chceme dopady klimatickej krízy aspoň z časti eliminovať, musíme uhlíkovú neutralitu dosiahnuť podstatne skôr, ako sme si pôvodne stanovili,“ uzavrel Beličák.
