V kauze Dobytkár by pred senát Špecializovaného trestného súdu v Banskej Bystrici mali v pondelok predstúpiť univerzálni kajúcnici, bývalý námestník Slovenskej informačnej služby (SIS) Boris Beňa a expolicajt Bernard Slobodník.
Oboch zastupuje advokát Peter Kubina, bývalý biznis partner terajšieho špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica. Práve Beňa, právoplatne odsúdený v kauze Bopal, si mal spomenúť na kontakty obžalovaného finančníka Martina Kvietika v polícii a tajných službách.
Podozrenia pri Beňovej výpovedi vyvoláva expresnosť akou sa zrodila a tiež to, že jej pravdivosť v tom čase zrejme nikto neoveroval. Úrad špeciálnej prokuratúry totiž odmietol odpovedať na priamu otázku, kým a kedy bola jeho februárová výpoveď potvrdená.
Napriek tomu jej v takomto stave súd uveril a aj na jej základe predĺžil finančníkovi Kvietikovi kolúznu väzbu. Následne si na pravosť Beňových slov mal spomenúť ďalší univerzálny kajúcnik Ľudovít Makó. Stalo sa tak však až potom, čo Beňové slová v médiách vyvrátil bývalý šéf SIS Anton Šafárik.
Podľa odborníkov na trestné právo neprispieva vzájomné potvrdzovanie výpovedí medzi kajúcnikmi k spravodlivému súdnemu procesu.
Varovanie pred políciou
Na apríl stanovil ŠTS v Banskej Bystrici v kauze Dobytkár dva pojednávacie dni. Ako informovala hovorkyňa súdu Katarína Kudjáková, na každý deň boli predvolaní štyria svedkovia. V pondelok by pred senátom mali podľa informácií portálu SITA Vidiek vypovedať aj univerzálni kajúcnici Beňa so Slobodníkom.
Svedok v kauze Dobytkár usvedčuje kajúcnika z klamstva. Vypovedal, že úplatky nedával
Práve bývalý námestník SIS Beňa vo februári 2021 pred vyšetrovateľom uviedol, že zomrelý policajný exprezident Milan Lučanský mal cez bývalého riaditeľa SIS Šafárika varovať obžalovaného finančníka Kvietika pred jeho policajným rozpracovaním. Šafárik mal Kvietika kontaktovať cez mobilnú aplikáciu Whatsapp.
Finančník sa mal následne dostaviť priamo pred kanceláriu riaditeľa SIS, kde ho kajúcnik Beňa rozpoznal. Aj na základe tejto výpovede súd predĺžil Kvietikovi kolúznu väzbu, pričom v ďalších dňoch sám Šafárik túto Beňovu výpoveď verejne vyvrátil.
Expresná rýchlosť
Podozrenia vyvoláva najmä načasovanie Beňovej výpovede. Kajúcnik totiž svoje svedectvo vyšetrovateľovi vyrozprával len zhruba hodinu pred rozhodovaním súdu o predĺžení Kvietikovej väzby. Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) takúto expresnú rýchlosť nevysvetlil. Neodpovedal ani na otázku, aký vzťah mala Beňova výpoveď ku skutkom, ktoré sa obžalovaným kladú za vinu.
Taktiež nie je známe, kto a kedy v tom čase Beňovu výpoveď verifikoval. S touto okolnosťou sa pred svojim rozhodnutím o väzbe nevysporiadal ani samotný súd a Kvietika vo väzbe ponechal. ÚŠP sa k potvrdeniu Beňovej výpovede odmietol vyjadriť. „Vzhľadom na prebiehajúce súdne konanie sa ÚŠP nebude k predmetnej veci bližšie vyjadrovať,“ reagovala pre portál SITA NášVidiek hovorkyňa generálnej prokuratúry Jana Tökölyová.
Februárovú Beňovu výpoveď mal až s odstupom času vyšetrovateľom potvrdiť ďalší univerzálny kajúcnik Ľudovít Makó. Malo sa tak stať začiatkom marca 2021, avšak až potom ako Beňovo svedectvo bezprostredne v médiách odmietol bývalý šéf tajných Šafárik.
Riziko nespravodlivosti
Odborníci na trestné právo vzájomné potvrdzovanie výpovedí kajúcnikmi spochybňujú. Nevylučujú ani fingovaný postup orgánov činných v trestnom konaní. Hovoria, že polícia aj prokuratúra by tak podstupovali značné riziko nespravodlivého procesu.
„Potvrdenie jednej kajúcnikovej výpovede inými výpoveďami kajúcnikov nepovažujem aj vzhľadom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva za dostatočne dôveryhodné potvrdenie nejakých skutočností,“ uviedol pre portál SITA NášVidiek dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského (PF UK) Eduard Burda. Zdôraznil, že vierohodnosť je podkopaná obzvlášť pri spomienkach na mŕtvych, ktorí sa už nemôžu brániť.
Výpovediam kajúcnikov podľa dekana Burdu nepomáhajú ani verejné obviňovania z manipulácií a ich koordinácie. „Celkovo mám z výpovedí kajúcnikov v ostatných rokoch nepríjemný pocit, keďže si zrazu zázračne spomínajú na rôzne veci, o ktorých predtým v súvislosti s nimi ani reč nebola, respektíve sa ich mohli dotýkať celkom okrajovo,“ reagoval na pripomienku, že ani Beňa ani Slobodník neboli aktívni v poľnohospodárstve, ktorého sa kauza Dobytkár týka.
Dekan Burda podotýka, že čím je kajúcnik univerzálnejší, tým sa zvyšuje riziko jeho nedôveryhodnosti. To by malo ešte viac tlačiť na orgány činné v trestnom konaní získavať aj iné dôkazy. „Ak tak nerobia, doslova si žiadajú použitie paragraf 363 Trestného poriadku alebo vrátenie obžaloby,“ dodáva dekan Burda.
Nedôveryhodnosť a účelovosť
Podobne ako dekan PF UK reaguje na kajúcnikov aj trestný právnik Karol Čopák. Upozorňuje, že vzhľadom na poskytnuté benefity majú motív aj klamať alebo sa účelovo vyjadrovať. Pripomína preto základné práva obvinených a obžalovaných na spravodlivý proces.
„Ak výpovede spolupracujúcich obvinených na seba účelovo nadväzujú alebo sa dopĺňajú je na strane obhajoby takúto skutočnosť napadnúť a túto skutočnosť preukázať. Je potom na strane súdu, aby prihliadol na podnet obhajoby, ktorým sa poukazuje na evidentne účelové výpovede,“ komentoval pre portál SITA NášVidiek Čopák.
Kritike podrobuje samotný výber svedkov. Naznačuje, že niektorí kajúcnici sa svojou univerzálnosťou doslova zdiskreditovali. „Napríklad pri pánovi Slobodníkovi možno už v dnešnej dobe na základe rôznych súdnych rozhodnutí a verejne dostupných informácií konštatovať jednoznačný právny záver, že ide o nedôveryhodného svedka, ktorého svedecké výpovede boli vo viacerých konaniach judikované ako nedôveryhodné a účelové,“ hodnotí právnik Čopák.
Problémové neprimerané benefity
Bývalá zástupkyňa Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva (ESĽP) Marica Pirošíková hovorí, že využívanie výpovedí svedkov, ktorým bola poskytnutá beztrestnosť alebo iné výhody, môže podľa judikatúry ESĽP vyvolať pochybnosti o spravodlivosti konania proti obvinenému. „Riziko, že osoba môže byť obvinená a súdená na základe neoverených tvrdení, ktoré nemusia byť nevyhnutne nezaujaté, sa preto nesmie podceňovať,“ varuje Pirošíková.
ESĽP neprimerané benefity a nevykonanie starostlivého preverenia svedkov Slovensku vyčítal v prípadoch Adamčo v. Slovensko a Vasaráb a Paulus v. Slovensko. Sťažovateľom dal za pravdu. ESĽP slovenským orgánom vo svojom rozhodnutí pripomenul základnú zásadu, podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou majú objasňovať nielen okolnosti svedčiace proti obvinenému, ale aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, čo neurobili.
„Berúc do úvahy vyššie uvedenú judikatúru ESĽP aj rozhodovanie o predĺžení väzby obvineného výlučne na základe neoverenej výpovedi kajúcnika môže vyvolať pochybnosti o tom, či boli dôvody väzby v zmysle judikatúry ESĽP k článku 5 Dohovoru relevantné a dostatočné a mať za následok porušenie práv obvineného,“ poznamenala pre portál SITA NášVidiek právna expertka M. Pirošíková.
O čom je kauza Dobytkár?
Ide o dotačnú korupčnú kauzu z prostredia PPA. Osem fyzických a päť právnických osôb obžaloval prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) hlavne zo zločinov prijímania úplatku, z obzvlášť závažných zločinov legalizácie príjmu z trestnej činnosti a zo spolupáchateľstva.
Obžalobe čelia nitriansky podnikateľ Norbert Bödör, finančník Martin Kvietik, podnikateľ Peter Kuba, bývalý generálny riaditeľ PPA Juraj Kožuch, bývalý výkonný riaditeľ PPA Ľubomír Partika, veterinár Ľubomír Kropil (trestné stíhanie bolo zastavené po jeho úmrtí), právnik Milan Kopriva a bývalý hlavný radca regionálneho úradu PPA vo Zvolene Viktor Miklas.