Na Slovensko zavítal nový trend. Práve v tomto roku sa viaceré mestá rozhodli, že obmedzia kosenie. Obyvatelia pritom ohŕňajú nosom a obviňujú samosprávy z lenivosti.
Problém je tohto roku obzvlášť vypuklý kvôli chladnému máju, ktorý umožnil tráve naplno rozvinúť svoj potenciál. Starostovia však ľuďom odkazujú, aby nepanikárili. Vysoká tráva mestu len prospeje. Je však nevyhnutné nechávať to zájsť až takto ďaleko?
Na sociálnych sieťach to vysvetlil primátor Trnavy Peter Bročka. Upozorňuje, že kosenie v horúcich dňoch vedie akurát ku spáleniu trávnika a vysychaniu zeme. Nápad mal od primátora Prahy Zdeňka Hříba. Magistrát hlavného mesta ČR preto vydal aj metodický pokyn na kosenie trávy.
Vysoká tráva bujnie aj v iných mestách, napríklad v Banskej Bystrici či Bratislave. Obyvatelia miest sa sťažujú, že im vysoká tráva otravuje prechádzky so psami, vypúšťa množstvo peľu a navyše vyzerá neesteticky. Vysokú trávu obľubujú kliešte, ale aj hady a iné nepríjemné živočíchy.
Poradca primátora Bratislavy Andrej Kovarik tvrdí, že aj vysoká tráva má v meste svoje miesto. Neplánuje však prestať kosiť. Tráva sa kosiť bude, ale nie dohola, nechá sa trochu vyššia. „Je samozrejmé, že v centre sú aj plochy, kde intenzívne kosené trávniky zmysel majú. Ale na veľkých plochách smerujeme k zmene režimu kosenia za účelom vytvárania tzv. kvetnatých lúk. Túto zmenu považujem za nevyhnutnosť smerujúcu k snahe mesta adaptova sa na zmenu klímy a v neposlednom rade podporiť biodiverzitu v samotnom meste,“ uvádza Kovarik na sociálnej sieti.
Zeleň má v meste nezastupiteľný význam. Stromy, kríky a tráva pomáhajú čistiť vzduch od emisií aj baktérií, redukovať hluk, ale najmä ochladzujú, resp. nezohrievajú vzduch v takej miere, ako rozhorúčené cesty a budovy. Trávnaté plochy tiež pomáhajú dažďovej vode vsiaknuť do pôdy. To pokosená, suchá a tvrdá plocha nedokáže. Vsakovanie vody do pôdy je pritom životne dôležité nielen pre hladinu podzemnej vody. Pomáha to tiež predchádzať potopám z prívalových dažďov.
