Mapy väčšinou zaznamenávajú to, čo poznáme. Opačný prístup zvolil vedecký tím, ktorého hnacou silou bola ochrana živočíchov, ktoré ľudstvo ešte nepozná.
Na pozadí svetovej krízy biodiverzity, počas ktorej prichádzame alarmujúcim tempom o známe a pravdepodobne i neznáme druhy, môže novinka predstavovať šancu na záchranu.
Katalóg života
Ekológovia zaznamenávajúci život na Zemi predstavili svoj nový projekt. Vytvorili mapu, ktorá identifikuje miesta, kde na planéte žijú doteraz neobjavené živočíchy.
Tvrdia, že po storočiach bádania existuje v katalógu života ešte príliš veľa prázdnych strán, ktoré je potrebné popísať.
Slovensko stráca biodiverzitu, farmárom chýba k zelenšiemu poľnohospodárstvu finančná motivácia
Interaktívna mapa znázorňuje ohniská výskytu s najväčším predpokladom výskytu zvierat, ktoré čakajú na svoje objavenie. Sú medzi nimi cicavce, vtáky, plazy aj obojživelníky.
Štúdiu zverejnili v žurnále Nature Ecology & Evolution.
Známi a neznámi
Jej spoluautor Mario Moura z Universidade Federal da Paraíba v Brazílii uviedol, že spoznanie druhov je zásadné, ak chceme zlepšiť ochranu biodiverzity na celom svete. „Neznáme druhy sú väčšinou vynechávané pri plánovaní, rozhodovaní a manažovaní ochrany,“ dodal ekológ.
Moura sa v roku 2018 spojil s kolegom Walterom Jetzom z Yale University s cieľom nájsť spôsob, ako predpovedať, kde sa nachádzajú neznáme druhy.
Negatívny vplyv človeka na rozmanitosť rýb v riekach je obrovský. Niektoré veľké druhy už takmer vymizli
Nemohol sa totiž stotožniť so skutočnosťou, že ľudstvo stále nepopísalo zhruba 85% druhov. „Ochranári odhadujú, že v súčasnosti poznáme len 13 až 18 percent všetkých žijúcich druhov. Avšak toto číslo môže byť ešte oveľa nižšie, a to 1,5 percenta,“ povedali autori.
Najbohatšie ohniská
Viac ako dva roky dával tím dokopy dáta o všetkých známych 32-tisícoch stavovcov, ako napríklad veľkosť, habitat a ďalších deväť atribútov.
S pomocou počítačového modelu určili pravdepodobnosť, kde a kedy môžu objaviť organizmus s rôznymi kombináciami týchto atribútov. „Náš prístup využíva známe druhy na spoznanie tých neznámych,“ povedal Moura.
Zvieratá sa čoraz viac prispôsobujú ľuďom, aby prežili. Ohrozujeme celý ekosystém
Zistili, že oblasti ako lesy hornej Guiney na západe Afriky alebo množstvo ostrovov v juhovýchodnej Ázii sú bohaté na nepopísané organizmy, pretože majú veľkú druhovú rôznorodosť a sú relatívne nedostupné.
Viac ako 10 percent neobjavených suchozemských stavovcov sa nachádza v Brazílii. V Kolumbii, Indonézii a na Madagaskare žije po päť percent z týchto neobjavených pokladov.
Žaby, hlodavce i netopiere
Celkovo tieto ohniská predstavujú 10 percent z povrchu Zeme, no žije na nich takmer 70 percent živočíchov, ktoré môžeme v budúcnosti odhaliť.
Mnohé objavy na ľudstvo čakajú v tropických lesoch. Sú medzi nimi žaby, gekóny a iné obojživelníky a plazy, ktoré predstavujú len tri štvrtiny neznámych druhov.
Spomedzi cicavcov očakávajú odhalenie hlodavcov, netopierov a primátov. U vtákov skôr len niekoľko spevavcov.
Šanca na objavenie
Jetz vysvetlil, že nie všetky živočíchy majú rovnakú šancu na to, aby sa k nim ľudia dostali a spoznali ich. Napríklad veľké cicavce žijúce v blízkosti ľudí majú oveľa väčšiu šancu na to, aby ich odborníci zdokumentovali v porovnaní s malými žabami žijúcimi niekde v odľahlej džungli.
Nová mapa „potenciálu objavovania druhov“ môže pomôcť pri plánovaní ich ochrany. „Vidím obrovskú možnosť vo využití týchto informácií pri efektívnom nasadení limitovaných zdrojov a času na objavenie nových druhov,“ uviedol Jetz.
V niektorých regiónoch sveta nebude možné žiť. Teploty ohrozia až polovicu populácie
Vedci by mohli mapu využiť aj v súvislosti s pochopením dopadu klimatickej zmeny v oblastiach, ktoré ňou budú zrejme najviac zasiahnuté.
Autori uviedli, že budú ďalej pokračovať vo svojom úsilí a plánujú vytvoriť podobné mapy, ktoré pomôžu vedcom popísať tisíce druhov bezstavovcov a rastlín.
Interaktívnu mapu si je možné pozrieť tu.
