Smrekové porasty na Čiernom Váhu čelia devastácii spôsobenej lykožrútom. Potvrdili to lesní odborníci zo Slovenskej lesníckej komory (SLK).
Ako uviedol predseda SLK Igor Viszlai, priamou príčinou bola neschopnosť spracovať kalamitné drevo po vetrovej kalamite z roku 2021, keď 16. júla silný vietor vyvrátil 39 000 metrov kubických smrečín v Národnom parku Nízke Tatry (NAPANT).
Spracovaniu kalamitného dreva zabránili ochranári
Doplnil, že štátni ochranári následne zabránili spracovaniu 8 800 metrov kubických kalamitného dreva, čím vznikla pre podkôrny hmyz priaznivá živná pôda.
Iniciatíva My sme les tvrdí, že v stanovisku Lesov SR k ťažbe v Nízkych Tatrách viacero vecí nesedí
„V roku 2022 zakázali príslušné orgány akúkoľvek lesnícku činnosť na dvoch územiach s výmerou 450 hektárov v NAPANT v 3. stupni ochrany prírody s hospodárskymi a ochrannými lesmi. Zakázali a obmedzili spracovanie kalamitnej hmoty. Zákaz sa týkal 8 900 metrov kubických, z čoho len 900 metrov kubických tvorila vetrová kalamita, zvyšok bola podkôrniková kalamita. Do roku 2023 sa rozsah podkôrnikovej kalamity zvýšil na 6 300 metrov kubických,“ konštatoval Viszlai.
Lykožrút ničí stromy aj v ďalších okresoch Banskobystrického kraja, museli vyhlásiť mimoriadnu situáciu
Podľa predsedu SLK nárast podkôrnikovej kalamity dokumentujú údaje o kalamite spracovanej lesníkmi zo štátneho podniku Lesy SR v rokoch 2021 – 2024. Lesníci v roku 2021 spracovali 31 700 kubických metrov dreva, z čoho 28 100 kubických metrov pripadalo na vetrovú kalamitu.
Obavy odborníkov sa naplnili
V roku 2022 spracovali 44 100 kubických metrov dreva (z toho 20 300 kubických metrov bola vetrová kalamita), v roku 2023 to už bolo 51 700 kubických metrov dreva (z toho 3 000 kubických metrov vetrová kalamita) a v roku 2024 spracujú 70 000 kubických metrov dreva, z čoho len 760 metrov kubických tvorí vetrová kalamita.
Ochranári vyzývajú na zákaz ťažby dreva v biotopoch hlucháňa na Muránskej planine
„Pred tromi rokmi lesnícki odborníci správne upozorňovali na to, že ak chceme mať okolité lesy živé a zelené, musí byť kalamita na Čiernom Váhu veľmi rýchlo spracovaná. Odporúčali aplikovať princípy integrovanej ochrany lesa, ktorá kladie dôraz na prevenciu, teda aj na včasné a komplexné spracovanie drevnej hmoty po vetrovej kalamite. Lesníci stále tvrdia, že ak chceme, aby lesy plnili produkčné a mimoprodukčné funkcie, musíme sa o ne postarať a dôsledne chrániť lesy uplatňovaním integrovaného manažmentu škodcov, ktorý bol zavedený v Spojených štátoch amerických. Na Slovensku sme ho len prevzali a chceme ho uplatňovať v našich lesných porastoch. Ak v súčasnosti hovoríme o klimatickej zmene, tak nespracovaním kalamitnej hmoty prispievame k jej zhoršovaniu. Sú k dispozícii relevantné vedecké štúdie, ktoré hovoria o tom, že rozkladom dreva a aktivizáciou drevokazných húb dochádza k niekoľkonásobnému zvyšovaniu CO2 v ovzduší,” uzavrel Viszlai.
