Malé Karpaty majú novú najhlbšiu jaskyňu. Vajsáblovu priepasť kedysi považovali len za tajomnú dieru v zemi (foto)

Objavovanie Vajsáblovej priepasti
Objavovanie Vajsáblovej priepasti - najhlbšej jaskyne v Malých Karpatoch. Foto: Speleoklub Trnava - koláž WBN

Malé Karpaty majú od minulej soboty svoju novú najhlbšiu jaskyňu. Je ňou Vajsáblova priepasť, ktorá sa nachádza v sedle medzi Čelom a najvyšším vrchom Malých Karpát – Zárubami.
S hĺbkou vyše 120 metrov Vajsáblova priepasť pokorila doteraz najhlbšiu malokarpatskú Čachtickú jaskyňu, ktorá siaha 110 metrov pod zem.

Vajsáblovka má už sto rokov

Objavovanie Vajsáblovej priepasti sa začalo už pred sto rokmi, keď jaskyniari Imrich Vajsábl a Ján Banič v roku 1922 skúmali záhadnú priepasť v karpatských lesoch. Keďže dno priepasti sa pod nimi stále prepadávalo a hrozilo nebezpečenstvo zasypania, upustili od ďalších výskumných prác.

Ubehlo skoro 100 rokov, keď začali jaskyniari zo Speleoklubu Trnava opäť hľadať nenápadnú zavalenú jamu v zemi. Vajsáblovku, ako jaskyňu hovorovo volajú, znovu objavili v auguste 2017.

Nasledovala úmorná práca desiatok jaskyniarov, ktorí útroby priepasti a jej rozvetvené chodby a priestory postupne odkrývali a objavovali.

Jaskyňu skúmajú už tri roky

Ako pre Webnoviny povedal predseda Speleoklubu Trnava Alexander Lačný, vyniesli stovky vedier sutín, zeminy a kameňov, povrch museli prácne spevňovať, nepriechodné štrbiny rozširovať a krok za krokom prenikali hlbšie do jaskynných priestorov.

Postupne počas desiatok akcií objavovali napríklad Tomášovu sienku, Korálové jazierko, Žabiu chodbu, 13 metrov vysokú Prezidentskú sieň či Sieň vytrvalosti. Novú jaskyňu tiež postupne zameriavali a mapovali.

Veľký objav, ktorý z Vajsáblovej jaskyne urobil rekordmana, nastal v sobotu, 25. júla. Jaskyniari Miloš Vaško, Martin Baľo, Michal Vrbovský, Matej Zvonár a Alexander Lačný sa rozhodli preskúmať hlbokú priepasť, ktorú predtým objavili za asi meter vysokým stalagnátom.

Dosiahli rekordných 120 metrov

Počas náročného zostupu sa pätica pomocou horolezeckých lán pomaly norila do priepasti. „Nachádza sa tu obrovský priestor vysoký 25 m a široký asi 10 m. Všímame si krásnu výzdobu. Takmer celá jedna strana je obrovský sintropád,“ napísali na facebooku.

Priepasť pokračuje ešte hlbšie, hĺbku najprv merajú pomocou laserového diaľkomerača a barometrického výškomera, potom zostupujú nižšie, až do hĺbky 120 metrov.

„Priestor sa opäť rozširuje do obrovskej siene, kde padajú dole takisto s rachotom kamene. Nie sú však laná. Dosiahli sme hĺbku 120 m a s laserovým diaľkomerom svietime do neprebádanej tmy ešte dobrých 17 m. Vieme však, že kamene padajú ešte kamsi hlbšie,“ popisujú akciu.

Jaskyňa nebude pre verejnosť

Alexander Lačný popísal Vajsáblovu priepasť ako horský typ jaskyne – obrovské priepasti, minimálna výzdoba a teplota okolo 5 ̊C.

Nasledovať bude ďalšie skúmanie jej hĺbok a chodieb ako aj zameriavanie a mapovanie už objavených častí, ktorých je doteraz asi 170 metrov.

Jaskyňa je vo vnútri dosť nestabilná a do jej útrob sa dá dostať len za pomoci horolezeckej výstroje, takže na prehliadky určené pre verejnosť slúžiť nebude.

Faktom však zostáva, že k vyše 300 jaskyniam nachádzajúcim sa v Malých Karpatoch, pribudla tá (zatiaľ) najhlbšia -Vasáblova priepasť.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom