V materiáli má byť podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory hneď niekoľko nezrovnalostí.
Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) sa ohradzuje voči materiálu splnomocnenca vlády pre podporu najmenej rozvinutých okresov Antona Marcinčina o stave agropotravinárstva na Slovensku. V materiáli sú podľa komory viaceré nezrovnalosti, ktoré v konečnom dôsledku skresľujú pohľad na stav chlebového odvetvia na Slovensku. Informovala o tom v stanovisku SPPK hovorkyňa Jana Holéciová.
Splnomocnenec Anton Marcinčin vo svojom materiáli tvrdil, že najmenej rozvinuté okresy najviac trpia súčasným modelom poľnohospodárstva, v ktorom 5 percent veľkých korporatívnych fariem získava takmer tri štvrtiny priamych platieb, čo je asi 300 mil. eur ročne, ale zamestnáva len štvrtinu zamestnancov v poľnohospodárstve. Na Slovensku farmy s výmerou viac ako 100 hektárov zamestnávajú len dvoch ľudí na hektár, kým farmy s výmerou nižšou ako 10 hektárov zamestnávajú viac ako 10 ľudí na hektár. Priemer v celej EÚ je 1,3 pracovníkov na hektár pre farmy väčšie než 100 hektárov a pre malé farmy je to viac než 14 pracovníkov.
Tieto čísla sa podľa SPPK nezakladajú na pravde. „Farmy s výmerou od jedného do desiatich hektárov na Slovensku obhospodarujú cca 45 000 hektárov pôdy. Ak by zamestnávali 10 pracovníkov na hektár, tak by spolu zamestnávali 450 000 ľudí. Pritom podľa Eurostatu v agroptoravinárskom sektore na Slovensku ešte v roku 1995 pracovalo 203 000 zamestnancov, v roku 2014 sa ich počet znížil na cca 53 000 ľudí. K dispozícii je aj údaj zo Zelenej správy, ktorú každoročne vydáva ministerstvo pôdohospodárstva. Podľa nej v roku 2016 pracovalo v poľnohospodárstve 50 100 ľudí a v potravinárskej výrobe 54 400 ľudí,“ informovala Jana Holéciová.
SPPK rovnako nesúhlasí ani s tvrdením splnomocnenca vlády, že korporatívne farmy nie sú konkurencieschopné v živočíšnej výrobe, ani v ovocí a zelenine v porovnaní s malými farmami. „Najväčšími chovateľmi zvierat sú predsa veľké farmy. Podniky s výmerou nad 500 hektárov produkujú na Slovensku 95 % mlieka. Malý farmár nevie dosiahnuť takú produktivitu v chove zvierat ako veľký podnik. Pravda síce je, že práve živočíšna a špeciálna rastlinná výroba patria medzi tzv. citlivé oblasti pre stav, v akom sa pre nedostatok finančných zdrojov a nízku konkurencieschopnosť nachádzajú. Porovnávať dosiahnutú výšku konkurencieschopnosti na základe veľkosti podniku však neobstojí,“ pokračovala hovorkyňa SPPK.
Marcinčin sa v materiáli dotkol aj nájomného za poľnohospodársku pôdu vo výške 47 eur na hektár, čo je výrazne menej ako v najchudobnejších štátoch EÚ – v Rumunsku (91 eur/hektár) a Bulharsku (178 eur/hektár). Podľa SPPK však nemožno porovnávať výšku nájmu za poľnohospodársku pôdu v dvoch alebo viacerých krajinách bez toho, aby sme zároveň neporovnali aj samotné podnikateľské prostredie, v ktorom poľnohospodári platia nájom za pôdu a vyrábajú na nej potraviny.
„Musíme brať do úvahy odvodové povinnosti poľnohospodárov toho-ktorého štátu, výšku štátnej pomoci, ktorú poberajú, a to, či poľnohospodár platí daň z pôdy. Až následne môžeme porovnávať, pre poľnohospodára z ktorej členskej krajiny EÚ je priaznivejšie nastavené podnikateľské prostredie, obraz ktorého dotvára aj spomínaný nájom za pôdu. Túto výšku musíme vidieť v kontexte všetkých nízkych podpôr a vysokých poplatkov, ktoré poľnohospodár na Slovensku počas roka dostáva a platí. Ak by mal poľnohospodár platiť viac aj za nájom pôdy, v konečnom dôsledku to zníži jeho konkurencieschopnosť, prinesie zdraženie potravín a zníženie podielu zastúpenia domácich výrobkov na pultoch predajní,“ dodala Jana Holéciová.
SPPK je pripravená s Marcinčinom diskutovať
Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora je podľa Holéciovej pripravená diskutovať s Antonom Marcinčinom o stave agropotravinárstva na Slovensku. Rovnako je ochotná poskytnúť mu relevantné údaje o vývoji odvetvia aj s návrhmi SPPK na riešenie súčasného nevyhovujúceho stavu.
