Členské štáty by mali mať možnosť prispôsobiť nástroje svojim konkrétnym potrebám, pričom spôsob, akým to plánujú urobiť, by mali uviesť práve v spomínaných strategických plánoch.
Situácia na trhu s cukrom, africký mor ošípaných, ale najmä budúcnosť Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP) boli v pondelok hlavnými bodmi rokovania ministrov poľnohospodárstva Európskej únie. Najviac diskutovali o strategických plánoch budúcej spoločnej politiky v tomto sektore, vrátane jej účinkov na zvýšenie úrovne enivironmentálnych opatrení. Ako informovalo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV), členské štáty by mali mať možnosť prispôsobiť nástroje svojim konkrétnym potrebám, pričom spôsob, akým to plánujú urobiť, by mali uviesť práve v spomínaných strategických plánoch.
Zmeny
Európska komisia predstavila nový model vykonávania, ktorý by mal viesť k významnému presunu zodpovednosti medzi EÚ a členskými štátmi. „Vítame, že v súvislosti s novým modelom vykonávania dochádza k výraznému presunu zodpovednosti na plecia členských štátov. Zatiaľ však nie sú hranice flexibility pre členské štáty jasne zadefinované,“ povedala vo svojom vystúpení ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná, „Niektoré ustanovenia sú príliš vágne, čo môže negatívne ovplyvniť nastavenie rovnakých podmienok, napríklad, v súvislosti so systémami kontrol a sankcií. Na druhej strane sú tu príliš striktné ustanovenia, ako napríklad v otázke stropovania,“ uviedla. Slovenská ministerka zároveň ocenila zvýšenie úrovne environmentálnych ambícií v budúcom programovom období.
Európska komisia začiatkom minulého roka začala verejnú konzultáciu k budúcnosti Spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2021 – 2027. Mala by byť jednoduchšia, flexibilnejšia a viac zameraná na riešenie kľúčových výziev ako zabezpečenie primeranej životnej úrovne pre poľnohospodárov, ochranu životného prostredia a boj proti zmenám klímy.
Kvóty na cukor
Vlaňajšie zrušenie výrobných kvót v sektore cukru spôsobilo okrem deregulácie trhu, teda neobmedzenú produkciu v rámci EÚ, aj ďalšie negatívne dopady. Všetok mimokvótový cukor, ktorý sa doteraz povinne vyvážal do tretích krajín, alebo dával na priemyselné spracovanie, resp. ho bolo možné preniesť do nasledujúceho roka, je zrazu voľne predajný na vnútornom trhu EÚ. Pre prebytok cukru v únii jeho cena klesá. Produkcia cukru v EÚ je o 3,7 mil. ton vyššia ako vlani, cena bola v júli tohto roka na úrovni 346 eur za tonu, čo je výrazne menej ako počas platnosti systému kvót, kedy bola na úrovni 490 – 500 eur za tonu. SR je v súčasnosti schopná pri maximálnom využití kapacít oboch cukrovarov zabezpečiť sebestačnosť vo výrobe cukru na 100 %, a to pre potravinárske aj priemyselné využitie. Spotreba cukru na Slovensku stúpla z 29,5 kilogramu na osobu v roku 2012 na 33,5 kg v roku 2017.
AMO
Africký mor ošípaných (AMO) naďalej ohrozuje EÚ, SR sa mu úspešne vyhýba. „Slovensko s obavami vníma zhoršovanie situácie v súvislosti s výskytom Afrického moru ošípaných na území EÚ i mimo nej. Veľmi pozorne monitorujeme súčasnú situáciu, vyhodnocujeme a aktualizujeme stanovené kritériá,“ vyhlásila ministerka Matečná. SR sa najmä vďaka konkrétnym preventívnym opatreniam tejto nákaze vyhla. Tento mor ohrozuje chovy ošípaných aj voľne žijúce diviaky, zasiahol už desať krajín EÚ, napríklad Maďarsko, Českú republiku a Poľsko. Aplikácia opatrení na kontrolu moru podľa ministerky vyžaduje vysoký profesionálny prístup, maximálnu súčinnosť, ľudské nasadenie, vzájomnú koordináciu a spoluprácu medzi všetkými aktérmi. Realizácia opatrení si tiež vyžaduje značné finančné prostriedky.
