Prezident SR Andrej Kiska to uviedol po spoločnom rokovaní s Radou poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv. Podľa prezidenta je smutné, že až vražda novinára a jeho priateľky vzbudila na Slovensku opätovný záujem štátu o rezort pôdohospodárstva.
Na Slovensku dlhodobo a systematicky zlyhávajú štátne inštitúcie v agrosektore, a je preto potrebné začať v ňom pracovať nanovo a systematicky, uviedol v pondelok prezident SR Andrej Kiska po spoločnom rokovaní s Radou poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv. Ako ďalej informoval na brífingu, hlavnou témou stretnutia boli problémy, ktoré trápia slovenských farmárov. Poľnohospodári najčastejšie spomínali nízku zamestnanosť v sektore, nedostatočnú potravinovú sebestačnosť, nízky podiel domácich potravín na pultoch obchodných reťazcov, nedostatok mladých ľudí v poľnohospodárstve, či klimatické zmeny.
Dlhodobo zanedbávaný rezort
„Odkedy som bol zvolený za prezidenta, často chodím a diskutujem v rôznych regiónoch Slovenska o tom ako priniesť prácu ľuďom v zaostalých regiónoch, kde väčšina ľudí kedysi robila v poľnohospodárstve. Žiaľ, dlhodobo sa otázka koncepčného rozvoja nášho poľnohospodárstva zanedbávala a táto téma sa opätovne začala rozoberať až po vražde novinára a jeho priateľky, z čoho som nesmierne smutný. Na Slovensku dlhodobo a systematicky zlyhávajú štátne inštitúcie v jednom z najdôležitejších sektorov, teda v poľnohospodárstve,“ povedal prezident Andrej Kiska.
Podľa prezidenta spolu s Írskom patríme medzi najrurálnejšie krajiny, ale z pohľadu zamestnanosti v danom sektore sme hlboko pod priemerom Európskej únie. „V poľnohospodárstve u nás sú zamestnané iba 2 % Slovákov, pričom priemer EÚ je 5 %. Toto všetko sú dôvody, pre ktoré som sa stretol so zástupcami poľnohospodárskych samospráv. Musíme začať nanovo. Všetkými týmito problémami sa budem zaoberať aj na stretnutí so Združením miest a obcí Slovenska, ktoré sa uskutoční v stredu,“ dodal Kiska.
Problémy, ktoré trápia famrárov
Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho chce vrátiť zamestnanosť na vidiek do poľnohospodárstva a súčasne do neho pritiahnuť viac mladých ľudí. „Prijatie a rokovanie s prezidentom považujeme za významný krok a posun pre agropotravinársky priemysel a pre ľudí žijúcich na vidieku. Zamestnanosť alebo udržanie zamestnanosti na vidieku môže na Slovensku vrátiť len živočíšna výroba a špeciálna rastlinná výroba. S prezidentom sme riešili aj prínos poľnohospodárov pre slovenský vidiek a potravinovú sebestačnosť. Dlhodobo sa boríme s problémom, že pôsobíme na otvorenom trhu EÚ za nerovnakých podmienok. Prezidenta sme informovali aj o spôsobe, akým chceme do poľnohospodárstva dotiahnuť mladých ľudí. S prezidentom sme sa dohodli, že situáciu v poľnohospodárstve treba upokojiť a veci riešiť konštruktívnou a odbornou diskusiou,“ uviedol Macho.
Poľnohospodári tiež informovali prezidenta o vysokom zápornom salde v obchode s agropotravinárskymi produktmi a faktom, že pridaná hodnota sa v tomto smere tvorí v zahraničí, nie na Slovensku. „Potravinársky priemysel je na Slovensku z hľadiska hrubej pridanej hodnoty tretí najhorší v EÚ. Horšiu pridanú hodnotu tvorí iba skalnatý štát Malta a Luxembursko. Toto je výsledok toho, že predchádzajúce vlády dlhodobo zanedbávali podporu a rozvoj potravinárskeho priemyslu na Slovensku. Dnes máme pasívne saldo agropotravinárskej bilancie 1,4 miliardy eur, pričom vyvážame produkty prvovýroby a dovážame výrobky s vysokou pridanou hodnotou. Tým pádom sa u nás tvorí nízka pridaná hodnota a zamestnanosť je nedostačujúca,“ povedal prezident Potravinárskej komory Slovenska Daniel Poturnay.
Zástupcovia poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv na záver brífingu konštatovali, že v tomto čase sa v Bruseli pripravuje nová koncepcia európskej politiky, na ktorú sa Slovensko bude musieť pripraviť, a v ktorej sa rozhodne a budúcom obraze slovenského vidieka a agrosektora. Slovenskí farmári upozorňujú, že je preto potrebné využiť všetky diplomatické a ostatné vplyvy na to, aby bol výsledok pre Slovensko čo najlepší.
