Na Slovensku máme deväť druhov zákonom chránených šeliem. Medzi nimi aj najväčšiu európsku divo žijúcu mačkovitú šelmu rysa ostrovida, ktorý meria od 80 do 105 centimetrov a jeho výška v kohútiku dosahuje 70 centimetrov.
Má charakteristické trojuholníkovité uši s čiernymi chlpmi na konci a čierny koniec chvosta. Na Slovensku žije v Tatrách či Malej a Veľkej Fatre. Informuje o tom Zelená linka envirorezortu na sociálnej sieti.
Samotárske zvieratá
„Rysy sú aktívne hlavne v nočných hodinách, no v oblastiach, kde nie sú vyrušované, sú viditeľné aj cez deň, kedy sa radi vyhrievajú na slnku. Sú to skôr samotárske zvieratá, samec so samicou sa spolu zdržujú len v období rozmnožovania vo februári a marci. V tomto období môžeme pri prechádzke lesom počuť rysie volanie, hlboké mraučanie podobné štekotu líšky. Častejšie však rysy spolu nekomunikujú hlasom, ale pachom, prostredníctvom značenia močom a obtierania tvárovej časti hlavy a šije o rôzne predmety,“ uvádza Zelená linka.
Ich potrava sa skladá z cicavcov, akými sú srnce, kamzíky alebo mladé jelene. Nepohrdnú ani myšou a zajacom. Rysy korisť lovia dlhými skokmi. Ich predné končatiny dosahujú zhruba 80 percent dĺžky zadných končatín a ich telesná konštrukcia je tak prispôsobená na krátky a rýchly beh a veľké skoky.
Vynikajúci zrak
„Špeciálnou schopnosťou rysov je, že sa udržia aj na vysokom a málo spevnenom snehu takmer bez prebárania. Na zimu im totiž na labách vyrastú husté chlpy, ktoré fungujú ako snežnice. To predstavuje výhodu pri zimnom love srnčej zveri, pre ktorú sú vysoké snehy veľkou prekážkou,“ dodáva Zelená linka.
Za denného svetla vie spozorovať myš vo vzdialenosti 70 metrov, zajaca vo vzdialenosti 300 metrov a srnca na 500 metrov. Zrak má vynikajúci aj v noci. V lete počas splnu spozoruje zajaca na 125 metrov alebo srnca na 300 metrov.
