Na Slovensku sa vajcia z klietkového chovu predávajú drahšie, ako podstielkové v iných európskych krajinách

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Sliepka, sliepky, vajíčka
Klietkový chov sliepok. Foto: ilustračné, www.gettyimages.com.

Na Slovensku sa vajcia z klietkového chovu predávajú drahšie, ako podstielkové vajcia v iných európskych krajinách. Čo znamená, že vajcia z klietkového chovu zo Slovenska sa predávali koncovým spotrebiteľom za vyššiu cenu, ako by si kúpili podstielkové vajcia v Rakúsku, Nemecku, Holandsku či Švédsku. Vyplýva to z analýzy, ktorú prezentoval riaditeľ Humánneho pokroku Martin Smrek.

Slovensko predáva vajcia za podpriemerné hodnoty

Analýza zistila, že vajcia predávané na Slovensku mali pri veľkoobchodnej cene 10 vajec za 1,42 eura a maloobchodnej cene 2,79 eura najvyššiu maloobchodnú prirážku a to aj napriek tomu, že ich výrobné náklady, teda veľkoobchodná cena, boli spomedzi skúmaných krajín najnižšie.

Z údajov o veľkoobchodných cenách (VOC) vyšlo, že Slovensko vo VOC predáva vajcia za podpriemerné hodnoty v napriek tomu, že viac ako tri štvrtiny produkcie na Slovensku pochádzajú z klietkového chovu.

V EÚ je pritom 55 percent sliepok chovaných v bezklietkových chovoch. Poľsko rovnaké klietkové vajcia vyrábalo o takmer 9 percent drahšie a Maďarsko takmer o 15 percent. Krajiny, ktoré prešli na podstielkové chovy, vajcia predávali o 4 až takmer 14 percent drahšie ako Slovensko.

Prechod na bezklietkové chovy

Výsledky porovnania VOC nenaznačujú, že by za rozdielmi VOC vajec stála vyššia miera štátnej podpory. VOC vajec na Slovensku, napriek tvrdeniam Únie hydinárov o nízkej miere štátnej podpory, boli o takmer 4 percentá nižšie ako bol priemer EÚ a krajiny, ktoré Únia hydinárov bežne uvádza. Česko, Poľsko, Nemecko, či Rakúsko, mali VOC vajec všetky na vyššej úrovni ako Slovensko.

Prechod na bezklietkové chovy by podľa Martina Smreka nemusel znamenať zvýšenie cien vajec, pričom dáta naznačujú, že na Slovensku je priestor na zníženie maloobchodných cien aj v prípade prechodu na bezklietkové chovy a prenesenia týchto nákladov do cien aj pri najhoršom scenári, pri ktorom by hydinári museli stavať úplne nové farmy na zelenej lúke, a nedostali by od štátu žiadnu finančnú podporu na prerábku.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Martin Smrek
Firmy a inštitúcie EU Európska úniaHumánny pokrokÚHS Únia hydinárov Slovenska