Nové riešenie nedostatku vody - pôda, ktorá sa sama zavlažuje

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Poľnohospodárstvo, voda
Foto: ilustračné, Thinkstock

Vedci z The University of Texas v Austine vytvorili nový typ pôdy, ktorá dokáže vytiahnuť zo vzduchu vodu a následne je distribuovať rastlinám.

Tvrdia, že novinka môže pomôcť pri rozvoji poľnohospodárstva po celom svete, a to aj na nehostinných miestach. Zároveň redukuje spotrebu vody v čoraz častejších obdobiach sucha.

Na zachytávanie vody zo vzduchu využívajú gély absorbujúce vlhkosť. Keď sa pôda zohreje na určitú teplotu, gély začnú vylučovať vodu a tým sa dostane k rastlinám. Zároveň sa tak časť vody dostáva naspäť do vzduchu, čo zvyšuje vlhkosť a uľahčuje sa ďalší cyklus.

Sebestačné poľnohospodárstvo

Spoluautor projektu Guihua Yu uviedol, že technológia má výborný potenciál. „Umožní sebestačné poľnohospodárstvo v oblastiach, kde je náročné vybudovať zavlažovacie a energetické systémy, čo je kľúčové pre oslobodenie pestovania od zložitého systému dodávok vody,“ povedal.

Každý gram pôdy dokáže vylúčiť tri až štyri gramy vody. V závislosti od plodiny, zhruba 0,1 až jeden kilogram pôdy dokáže dodať dostatok vody na zavlažovanie približne jedného štvorcového metra pôdy.

Gély zberajú vodu zo vzduchu počas noci, keď je chladnejšie a vlhkejšie. Slnečné žiarenie počas dňa aktivuje vylučovanie vody z gélov.

Schema samozavlazovania pody.jpg
Schéma samozavlažovania pôdy Zdroj: The University of Texas, news.utexas.edu

Výsledky experimentov

Výskumníci počas testu zistili, že hydrogélová pôda dokázala zadržiavať vodu lepšie ako piesočnaté vzorky zo suchších oblastí a potrebovala menej vody na rast rastlín.

Počas štvortýždňového experimentu tím zistil, že nový typ pôdy zadržiaval približne 40% vody, ktorú mala na začiatku. Piesočnatá pôda mala po týždni len 20% množstva počiatočnej vody.

V rámci ďalšieho experimentu zasadili do oboch pôd reďkovky. V hydrogélovej prežili 14 dní bez zavlažovania, okrem počiatočnej zálievky.

V piesočnatej, ktorú polievali niekoľkokrát počas prvých štyroch dní, neprežila žiadna z reďkoviek viac ako dva dni po počiatočnom zalievaní.

Experiment s redkovkami.jpg
Experiment s reďkovkami Zdroj: The University of Texas, news.utexas.edu

Ďalšie využitie

Je to zároveň prvé praktické využitie novej technológie, na ktorej pracujú viac ako dva roky.

Tím odborníkov uviedol, že by ju mohli využiť aj na chladenie solárnych panelov a dátových centier.

Mohli by ju využiť aj na získavanie pitnej vody pre domácnosti či väčšie skupiny, ako napríklad zamestnancov či vojakov.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Guihua Yu
Firmy a inštitúcie The University of Texas