Je to takmer mesiac, čo sa novým generálnym riaditeľom Štátnej ochrany prírody (ŠOP) SR stal Dušan Karaska. Pre Webnoviny.sk porozprával o svojich prvých krokoch vo funkcii. Okrem iného si napríklad „posvietil“ na podozrivé zmluvy a predražené kontrakty, ktoré ŠOP uzavrela za vedenia jej predchádzajúceho šéfa Martina Lakandu. Začiatkom októbra už Karaska vypovedal zmluvu s Komplexnou centrálnou záchrannou službou v hodnote 850-tisíc eur, ktorou sa v súčasnosti zaoberá aj polícia.
Čo vyplynulo zo stretnutia s bývalým vedením ŠOP? Aké sú teraz vaše priority?
Hneď po nástupe do funkcie generálneho riaditeľa ŠOP SR som sa stretol s doterajším vedením tejto organizácie a s povereným generálnym riaditeľom Danielom Balážom, ktorý prebral dočasne funkciu po odvolaní Martina Lakandu. Samozrejme som sa v prvom rade zoznámil s aktuálnym stavom organizácie a postupne začal riešiť veci. Od akútnych, zväčša prevádzkových, ktoré neznesú odklad, až po veci strategického charakteru týkajúce sa transformácie ochrany prírody.
Šéf Štátnej ochrany prírody vypovedal zmluvu s externými záchranármi, nebola prínosom
Čo ste pri nástupe do funkcie vyhodnotili ako ten najakútnejší problém, ktorý treba bezodkladne riešiť?
Najväčším problémom, ako azda aj v iných organizáciách, bolo množstvo podozrivých zmlúv, pre štát nevýhodných predražených verejných obstarávaní a podobne. Preto sa robí tiež analýza týchto dokumentov a hľadá riešenie, aby sa čo najviac zmiernili škody spôsobené v minulosti. Jednu z takých zmlúv, týkala sa zabezpečenia strážnej služby dodávateľským spôsobom, sme už vypovedali.
Ako ste sa vyjadrili, ochrana prírody u nás pre nezáujem kompetentných od roku 1989 stagnuje. Nezmenilo sa nič ani v ostatných rokoch, keď sa čoraz častejšie ozývajú hlasy aktivistov protestujúcich napríklad proti výrubom alebo výstavbe v chránených územiach?
Môžem aj z vlastnej skúsenosti konštatovať, že predchádzajúce vedenie envirorezortu malo istý záujem riešiť ochranu prírody, ale zrejme sa stretlo s odporom alebo nezáujmom ostatných koaličných partnerov, a tak sa mu nepodarili presadiť významnejšie riešenia. K podstatnej pozitívnej zmene k riešeniu ochrany prírody však pristúpilo až súčasné vedenie envirorezortu.
Moje odporúčanie je, aby správy národných parkov a chránených krajinných oblastí získali právnu subjektivitu.
Jedným z krokov, na ktoré sa chystáte, je zabezpečiť správam chránených území väčšie kompetencie. Ako to chcete docieliť?
Je to závislé na rozhodnutí Ministerstva životného prostredia SR. Moje odporúčanie je, aby správy národných parkov a chránených krajinných oblastí získali právnu subjektivitu. Súčasne je dôležité, aby sa transformovali z príspevkových na verejnoprávne organizácie, čo im umožní získať aj iné finančné zdroje, napríklad z podnikania a podobne. To sa nedá a ani by to nebolo vhodné urobiť hneď, trebárs za niekoľko týždňov. Bude najskôr potrebné zamestnancov na týchto správach zaškoliť a pripraviť ich na samostatnosť. V budúcom roku plánujeme, ešte v rámci jednotnej ŠOP SR, vyčleniť isté financie, s ktorými by mohli samostatne hospodáriť, aby si skúsili aj samostatnosť. Doteraz totiž mohli rozhodovať len o sume do 20 eur.
Aké ďalšie zmeny by ste chceli presadiť?
Okrem právnej subjektivity a možnosti čerpania a získavania financií aj z ďalších oblastí je dôležitý aj prevod pozemkov v územiach s 3. a vyšším stupňom ochrany prírody – národných parkov, prírodných rezervácií, chránených areálov a podobne – do správy ochrany prírody. Najprv by to boli štátne pozemky a postupne, po dohode s majiteľmi, aj neštátne. Pri rozhodovaní vo veciach ochrany prírody a krajiny by veľmi pomohol aj prevod kompetencií v tejto oblasti z okresných úradov na správy chránených území.
Klimatológ: Umelé zalesňovanie má svoj význam, no klimatickú krízu nevyrieši
Vidíte zmenu legislatívy v zákone o ochrane prírody za súčasnej zostavy v parlamente ako ťažký oriešok?
Problematika legislatívy je v kompetencii ministerstva životného prostredia, respektíve vlády a nakoniec parlamentu. Bude teda závisieť od ich vôle tieto zmeny presadiť.
Ako je to s financovaním vašej činnosti? Peniaze k vám putujú hlavne z eurofondov, idú vám z nich dokonca výplaty. Je takéto nastavenie podľa vás efektívne?
Štátna ochrana prírody má v súčasnosti tri hlavné zdroje financovania. Je to príspevok štátu, zriaďovateľa, na činnosť, výnosy z vlastnej činnosti (najmä vstupné do jaskýň) a eurofondy. Nakoľko príspevok ministerstva životného prostredia ani zďaleka nepokrýva nielen mzdy, ale ani ostatné prevádzkové náklady, sme nútení svoju elementárnu činnosť financovať aj z eurofondov.
Nie je to, samozrejme, nič protizákonné, ale ako sami uvádzate, nie je to správne. Eurofondy by mali slúžiť na niečo jednorazové, napríklad na stavbu alebo opravu budov, revitalizáciu močiarov, rozbehnutie rôznych aktivít ako napríklad započatie s manažmentom rašelinísk a podobne. Na bežnú činnosť ako sú platy, prevádzkové náklady alebo pravidelne sa opakujúca činnosť ako kosenie lúk, by sa mali využívať bežné prostriedky od štátu.
Ťažbu v lesoch plánujeme ovplyvňovať v závislosti od charakteru danej lokality.
Ako vás ekonomicky limituje momentálna pandemická situácia?
V súvislosti so súčasnosťou pandemickou situáciou má Štátna ochrana prírody viacero obmedzení. V ekonomickej oblasti je to uzatvorenie jaskýň, a tým aj znemožnenie získania financií zo vstupného na svoju činnosť. Kvôli obmedzeniu stretávania sa viacerých osôb došlo tiež k znemožneniu realizácie ekovýchovných aktivít, rôznych rokovaní, konferencií a podobne.
Ak chcete finančné prostriedky čerpať z rezortu pôdohospodárstva, potrebujete súhlas vlastníkov pozemkov či ich užívateľov. Ako zvyčajne vyzerá komunikácia s nimi? Sú ochotní diskutovať alebo býva náročné sa s nimi dohodnúť?
Je to rôzne v závislosti od charakteru vecí, ktoré od nich žiadame, ale aj medziľudských vzťahov. V mnohých prípadoch je ale možné sa dohodnúť.
Ako s vami komunikuje vo veci dotácií rezort životného prostredia?
Tu je badateľný nebývalý pozitívny posun. Tento názor mám nielen ja, ale aj ďalšie osoby pohybujúce sa v oblasti ochrany prírody. Už samotné tri kolá výberového konania na post generálneho riaditeľa ŠOP SR svedčia o serióznom záujme tohto ministerstva riešiť problémy v ochrane prírody. Keby som to nepovažoval za úprimné, ani by som nekandidoval za štatutára tejto organizácie a podporu cítim aj teraz po nástupe za generálneho riaditeľa ŠOP SR.
Ako sa pozeráte na otázku ťažby? Verejnosť sa proti ťažbe v ostatných rokoch výrazne búri, ochranári presadzujú bezzásahové zóny v pralesoch. Máte v pláne ťažbu v jednotlivých regiónoch nejakým spôsobom obmedziť?
Ťažbu v lesoch plánujeme ovplyvňovať v závislosti od charakteru danej lokality. Mimo chránených území sa budeme riadiť najmä všeobecným usmernením, aby sa pestovali čo najstabilnejšie a prírode najbližšie lesy, viacetážové, s prírode blízkym druhovým zložením drevín a presadzujeme tiež jemnejšie spôsoby ťažby. V chránených územiach plánujeme usmerňovať lesné hospodárenie jednak podľa stupňa ochrany prírody, jednak cieľov ochrany na danej lokalite – rôzne druhy rastlín alebo živočíchov potrebujú rôzne lesné stanovištia, a teda aj charakter lesa.
Svet čaká štvornásobne rýchlejšie oteplenie, na sucho a nedostatok vody nie je Slovensko pripravené
Samozrejme, všetko sa musí diať v súlade s príslušnými právnymi predpismi ako je zákon o lesoch a zákon o ochrane prírody a krajiny. Výrazné obmedzenie by bolo v národných parkoch, kde by sa aktívny lesnícky manažment, teda aj úmyselné obnovné ťažby, realizovali len vtedy, keď by išlo o premenu umelých nepôvodných, a tým aj obvykle nestabilných porastov, na prírode blízke lesy. Úmyselná obnovná ťažba kvôli získaniu drevnej hmoty by sa tam prakticky nerealizovala.
Pravidlá sú v súčasti nastavené tak zložito, že na praktickú starostlivosť v určitom území takmer znemožňujú čerpanie eurofondov.
Premýšľali ste o tom, akým spôsobom by sa dali kompenzovať straty zo ziskov z ťažby?
Na Slovensku máme na to viacero možností. Ak nebudem rátať vlastné národné zdroje, tak do úvahy prichádzajú dva. Jeden je v rezorte pôdohospodárstva, druhý v rezorte životného prostredia. Aj agrorezort môže nastaviť rôzne kompenzácie tak poľnohospodárom, ako užívateľom lesov. Je to otázka vôle a pravdaže aj dostatku financií, ako sa podpora nastaví.
V envirorezorte je taktiež viacero možností, napríklad kúpa pozemku, jeho prenájom, náhrada za obmedzenie bežného hospodárenia a podobne. Tieto sa aj pomerne bežne využívajú. Je však potrebné sumy určené na tento účel zvýšiť a najmä proces vyplácania urýchliť, aby sa nestávalo, že vlastníci na kompenzácie čakajú aj mnoho mesiacov.
Na stránke ŠOP môžeme nájsť dlhé zoznamy chránených živočíchov, stromov, rastlín. Ktoré z nich sú pre vás v tejto chvíli prioritou a aké kroky potrebujete nevyhnutne urobiť, aby ste im zabezpečili ochranu?
V rámci svojich možností sa snažíme riešiť ochranu všetkých druhov. Samozrejme máme priority. Zameriavame sa predovšetkým na tie najvzácnejšie a najohrozenejšie a to sú druhy alebo biotopy, ktoré sú chránené v rámci sústavy Natura 2000, čiže podľa Smernice EÚ o vtákoch a Smernice EÚ o biotopoch.
V zmysle platnej legislatívy je potrebné najskôr vypracovať a schváliť príslušnú dokumentáciu ochrany prírody, čiže programy starostlivosti o chránené časti prírody (územia, druhy) a podľa nej následne príslušnú starostlivosť realizovať. Za týmto účelom je možné, v prípade území a druhov zo sústavy Natura 2000, čerpať aj financie z eurofondov. Ich pravidlá sú však v súčasti nastavené tak zložito, že na praktickú starostlivosť v určitom území takmer znemožňujú ich čerpanie.
Dušan Karaska
Po absolvovaní prírodovedných štúdií na Univerzite Komenského v Bratislave a predchádzajúcej praxi na Ústave experimentálnej biológie a ekológie SAV Bratislava pôsobil od roku 1990 ako inšpektor pre štátnu ochranu prírody. Neskôr sa stal vedúcim odboru a potom vedúcim oddelenia ochrany prírody na Okresnom národnom výbore v Dolnom Kubíne. Tamojší obyvatelia si ho pamätajú aj ako riaditeľa a zoológa Oravského múzea P.O. Hviezdoslava. Od februára 2012 zastával pozíciu riaditeľa Správy Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava v Námestove. Riaditeľom Štátnej ochrany príordy SR sa stal 28. septembra 2020.
