Obnova karpatských rašelinísk pomáha zmierňovať klimatickú zmenu. Aj preto sa Štátna ochrana prírody SR pustila do projektu obnovy dvanástich vybraných rašelinísk na Slovensku, medzi ktoré patrí napríklad aj lokalita Spišsko-teplické slatiny neďaleko Popradu.
V štvrtok tam ochranári spolu s nórskymi expertmi odobrali vzorky pôdy, ktoré bude analyzovať Nórsky inštitút pre výskum prírody (NINA). Cieľom je zistiť, koľko uhlíka dokážu rašeliniská pohlcovať a aké opatrenia je potrebné urobiť na ich obnovu.
Územia európskeho významu
Pôvodne sa Spišsko-teplické slatiny a rašeliniská rozprestierali na veľkom území medzi Popradom a Svitom. Zásahom človeka však boli v prevažnej miere zničené, odvodnené a premenené na polia.
V súčasnosti pozostáva územie z troch častí, ktoré sú všetky vyhlásené za územia európskeho významu. Správcom pozemkov v danej lokalite v Spišskej Teplici je od roku 2019 stala Správa Tatranského národného parku (TANAP).
Klíma mení Slovensko, zasahuje do mnohých sfér života občanov
„To nám umožňuje realizovať obnovné opatrenia tak, aby to bolo najoptimálnejšie pre zachovanie priaznivého stavu biotopov slatinných rašelinísk,“ povedala v štvrtok pre médiá botanička Katarína Žlkovanová zo Správa TANAPu.
„Potrebovali by sme rašeliniská obnoviť, pretože tým, že rastú teploty, rašeliniská fungujú ako klimatizačné jednotky. Drží sa tam voda, ktorá drží veľmi dobre teplo. Rašeliniská vyparujú, dýchajú, rastliny uvoľňujú paru a tá ochladzuje okolie,“ priblížil Ján Šeffer z Inštitútu aplikovanej ekológie (DAPHNE).
Projekt je financovaný z nórskeho grantu
Projekt, na ktorý ide 950-tisíc eur, je financovaný z nórskeho grantu a spolufinancovaný zo štátneho rozpočtu, trvá od februára minulého roka do apríla 2024. Pri realizácii projektu spolupracujú experti zo spomínaného nórskeho inštitútu. V štvrtok tak v lokalite neďaleko Popradu odobrali vzorky rašeliny.
Spišský Hrhov chce ťažiť rašelinu a budovať rybníky. Za zámerom stojí firma spájaná s Kiskovým exhovorcom
„Zároveň meriame hĺbku rašeliny v celej lokalite. Cieľom je zistiť, koľko uhlíka dokáže rašelinisko viazať a pri akých podmienkach je ich potenciál využitý,“ opísala svoju prácu Nórka Magni Kyrkjeeide.
Inštitút DAPHNE v spolupráci so Štátnou ochrany prírody SR zrealizovali vegetačný a hydrologický prieskum vybraných lokalít a pripravili obnovné plány pre každú lokalitu.
„Na Spišsko-teplických slatinách budeme realizovať zasypanie odvodňovacieho kanála, kosenie slatinných lúk najmä na miestach, ktoré zarastajú trstinou a odstraňovať náletové dreviny, ktoré z lokality odčerpávajú vodu,“ dodal Ján Šeffer.