Ochranári odmietajú výstavbu spaľovne v Bratislave, Slovnaft na ich podnety zareagoval

• aktualizované, 15. apríla, 16:31

Slovenský ochranársky snem (SOS) dôrazne odmieta zámer spoločnosti Slovnaft vybudovať v Bratislave najväčšiu spaľovňu komunálnych a priemyselných odpadov na Slovensku – projekt s názvom Centrum energetického zhodnotenia odpadov (CEZO). Tento projekt podľa SOS predstavuje veľké environmentálne a zdravotné riziko.

Zvyšovať záťaž je neprípustné

„Dotknutá časť bratislavskej aglomerácie trpí nadmernou environmentálnou záťažou a ohrozením zdravia obyvateľov už dlhodobo. Ďalej zväčšovať túto záťaž je neprípustné,“ upozorňujú ochranári.

Realizácia zámeru a zväčšenie objemu spaľovania odpadu by podľa nich znamenalo napríklad zvýšenie dopravnej záťaže, nárast znečistenia ovzdušia, dovoz odpadov zo širokého okolia, či riziko kontaminácie podzemných vôd.

„Upozorňujeme tiež na skutočnosť, že sa tu uprednostňuje spaľovanie pred vhodnejšími formami narábania s odpadom a predchádzania jeho vzniku, k čomu nás zaväzuje aj platná odpadová hierarchia Európskej komisie, podľa ktorej skládkovanie a spaľovanie sú najmenej vhodné spôsoby narábania s odpadom,“ konštatuje SOS s tým, že Bratislava už teraz disponuje mestskou spaľovňou, ktorej kapacita nie je naplnená, a ktorá zároveň pripravuje svoje rozšírenie.

K iniciatíve sa pripojilo aj OZ Hrad Slavín

Ochranári vyjadrili tiež znepokojenie nad údajnou netransparentnosťou celého procesu a uprednostňovanie zisku súkromného investora pre verejným záujmom. Zámer má podľa SOS zásadný a dlhodobý dopad na verejné zdravie a kvalitu života obyvateľov dotknutých mestských častí a obcí.

„Nie je prípustné, aby sa o ňom rozhodovalo iba jednostranne, bez priameho zapojenia verejnosti,“ dodali a vyzvali na pripojenie sa k petícii proti výstavbe spaľovne.

K iniciatíve SOS sa pripája aj občianske združenie (OZ) Hrad Slavín, ktoré rovnako dôrazne odmieta výstavbu spaľovne komunálnych a priemyselných odpadov v areáli Slovnaftu.

„Tento projekt, ktorý je momentálne posudzovaný Ministerstvom životného prostredia SR, vnímame ako zásadne neprijateľný zásah do života obyvateľov Bratislavy a jej okolia, a to z environmentálneho, zdravotného aj bezpečnostného hľadiska,“ uvádza OZ.

Bratislava už spaľovňu má

OZ Hrad Slavín vyzýva Ministerstvo životného prostredia SR, mesto Bratislava a ďalšie zodpovedné orgány, aby tento zámer dôsledne prehodnotili a zamietli.

„Bratislava už jednu spaľovňu má – jej kapacita nie je vyčerpaná, navyše plánuje vlastné rozšírenie. Tvorbu ďalšej spaľovne považujeme za zbytočnú, škodlivú a nevhodnú,“ dodáva OZ. Prerokovanie zámeru je naplánované na 16. apríla o 9:00 v Primaciálnom paláci v Bratislave.

Spaľovňa CEZO má byť umiestnená v juhozápadnej časti areálu Slovnaft na ploche približne šiestich hektárov, s výškou komína 60 metrov. Ročná kapacita prevádzky má byť 317-tisíc ton odpadu so spádovou oblasťou pre západné Slovensko. Spaľovňa má priniesť viac ako 40 pracovných miest. Odhadovaná investícia predstavuje 200 miliónov eur. Uvedenie do prevádzky je plánované koncom roka 2029.

Slovnaft reaguje na podnety účastníkov konania

Spoločnosť Slovnaft pre agentúru SITA uviedla, že v rámci posudzovania zámeru projektu CEZO a jeho dopadov na životné prostredie (EIA) predložila úradom dodatočné dokumenty, v ktorých reaguje na podnety účastníkov konania.

Súčasťou podkladov sú aj rozptylová, akustická, zvozová a klimatická štúdia, ako aj dopravno-kapacitné posúdenie, hodnotenie vplyvov na verejné zdravie (HIA) a posúdenie vplyvu projektu na sústavu Natura 2000. „Závery štúdií potvrdzujú, že vplyv projektu na životné prostredie nebude významný,“ konštatuje spoločnosť.

Bratislava môže ušetriť až 100-tisíc ton emisií zo zemného plynu

Slovnaft informoval verejnosť o svojom zámere CEZO koncom roka 2023 a odvtedy je v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie plne súčinná. Ako uvádza, novým CEZO nahradí svoju existujúcu spaľovňu kalov, a zároveň zhodnotí nerecyklovateľný komunálny odpad a priemyselný odpad domácej produkcie. S dovozom odpadu zo zahraničia sa nepočíta.

Podľa záveru zvozovej štúdie k projektu, produkcia odpadu v zvozovej oblasti vysoko prevyšuje navrhovanú kapacitu zariadenia. „Slovnaft počíta s tým, že časť vyrobeného tepla a elektrickej energie využije rafinéria pre svoje potreby, čím čiastočne nahradí využívanie zemného plynu,“ priblížila spoločnosť s tým, že Bratislava vďaka tomuto projektu môže ušetriť až 100-tisíc ton emisií zo zemného plynu.

Zásobovanie mesta teplom

Spoločnosť uvádza, že je otvorená aj tomu, aby teplom zásobovala mesto, ak bude z jeho strany záujem. CEZO má stáť v zabezpečenom priemyselnom areáli, kde je vybudovaná ochrana podzemných vôd pred znečistením z rafinérie, ktorá podľa nej úspešne funguje už viac ako 50 rokov.

„Od momentu zverejnenia zámeru vedieme s verejnosťou dialóg a otázky občanov smerom k nášmu zámeru vybudovať CEZO v Slovnafte vítame,“ uviedol hovorca a riaditeľ Komunikácie spoločnosti Anton Molnár.

Podobné zariadenia možno nájsť aj v iných vyspelých krajinách

„Prebiehajúci proces posudzovania vplyvov na životné prostredie je pre nás priestorom na to, aby sa kvalifikovane posúdili vplyvy na životné prostredie a prijali opatrenia na minimalizáciu prípadných dopadov. Sme presvedčení o tom, že CEZO v Slovnafte môže významne zlepšiť manažment odpadu v našej krajine a ponúka riešenie, z ktorého bude profitovať celá naša krajina,“ doplnil Molnár.

Spoločnosť dodáva, že podobné zariadenia možno nájsť aj v iných vyspelých krajinách, nezriedka v centrách miest, ako sú Viedeň, Kodaň, Mníchov či Londýn.

„Na rozdiel od ostatných krajín strednej Európy, na Slovensku za posledných 30 rokov nebolo postavené žiadne nové zariadenie na energetické využitie odpadov,“ dodáva Slovnaft s tým, že až jeden milión ton komunálneho odpadu (39 percent z celkovej produkcie komunálneho odpadu), ktorí Slováci vyprodukujú za rok, končí každoročne na skládkach.