Nemáte záhradu, ale radi by ste si dopestovali vlastný špenát? Stačí vám kvetináč, kúsok balkóna a správny postup. Pestovanie špenátu v kvetináčoch je ideálne riešenie pre mestských záhradkárov, ktorí túžia po čerstvej, výživnej zeleni bez toho, aby potrebovali záhony či veľký priestor. Navyše, špenát rastie rýchlo, nevyžaduje špeciálne podmienky a vďaka niekoľkým jednoduchým trikom ho môžete mať po ruke takmer po celý rok. Tu je 7 krokov, ktoré vám odporúčajú skúsení pestovatelia, aby vaša úroda v kvetináči naozaj stála za to.
1. Začína sa to výberom správneho kvetináča
Zabudnite na miniatúrne črepníky – špenát potrebuje viac miesta, než sa zdá. Ideálna nádoba má hĺbku aspoň 30 cm a šírku takú, aby sa do nej zmestilo viac rastlín. Či už siahnete po plastovom hrnci, drevenej debničke alebo štýlovom pestovateľskom vrecku, kľúčové sú drenážne otvory na dne. Bez nich hrozí premočenie koreňov, čo špenát nemá rád.
TIP od pestovateľov: Ak máte veľký kvetináč, spodnú časť môžete vyplniť ľahkými materiálmi ako staré plastové fľaše. Ušetríte na zemine a znížite hmotnosť.
10 izbových rastlín schválených NASA, ktoré prečistia vzduch a osviežia domov
2. Kvalitná pôda je základ
Špenát je trochu náročný – potrebuje výživnú, priepustnú pôdu, ktorá nezostáva premočená. Vhodná je zmes pre zeleninu s prímesou domáceho kompostu. Vyhnite sa recyklovaniu starej pôdy – môže obsahovať plesne alebo škodcov.
Dobrou voľbou je kvalitný substrát z obchodu, ideálne obohatený o prírodné hnojivo. Ak nie je, pridajte hneď pri výsadbe trochu pomaly uvoľňujúceho sa organického hnojiva.
3. Semená alebo sadenice – čo si vybrať?
Ak ste netrpezliví, kúpte si mladé rastlinky a vysaďte ich priamo. Ak vás však láka pocit, že si rastlinu vypestujete od semienka, siahnite po osive. Špenát sa vysieva na jar alebo na jeseň, pričom najlepšie klíči pri nižších teplotách. Semená sa sejú asi 1–2 cm hlboko a vo vzdialenosti 3–5 cm.
Keď rastlinky vyrastú, treba ich preriediť – ideálne na rozostupy okolo 7 cm, aby mali dostatok priestoru.
4. Umiestnite ho múdro
Na jar a jeseň chce špenát čo najviac slnka – aspoň 6 až 8 hodín denne. V lete však silné slnečné lúče môžu spôsobiť, že rastlina „vybehne“ – čiže začne kvitnúť a listy zhorknú. Vtedy ju presuňte do polotieňa, napríklad za vyššiu rastlinu alebo pod pergolu.
Práve preto je výhodné, ak máte ľahké kvetináče – môžete ich podľa potreby premiestňovať.
10 záhradkárskych chýb, ktoré vám do záhrady pozývajú škodcov (a čo robiť skôr, než bude neskoro)
5. Zalievajte s citom
Polievanie býva kľúčové. Špenát potrebuje rovnomernú vlhkosť – nie príliš suchú, ale ani premokrenú pôdu. Najlepšie je zalievať zhora a dbať na to, aby voda odtiekla cez drenážne otvory.
Zalievajte, keď pôda začne schnúť niekoľko centimetrov pod povrchom. Ak listy polievate priamo, riskujete múčnatku – preto sa sústreďte radšej na pôdu.
6. Zaslúži si trochu výživy
Ak rast špenátu spomalí, pomôže mu dusíkaté hnojivo. Stačí malé množstvo, najlepšie raz za pár týždňov. Špenát je „hladoš“, no pri pestovaní v kvalitnej zemine často žiadne extra hnojenie ani netreba.
Prírodné varianty ako žihľavový výluh či kompostový čaj fungujú výborne a nezaťažujú životné prostredie.
7. Zbierajte múdro a často
Najväčšou odmenou je zber. Už po 4–6 týždňoch môžete začať trhať prvé listy. Mladé sú ideálne do šalátov, väčšie do polievok či na dusenie.
Používajte metódu „cut and come again“ – čiže zastrihnite vonkajšie listy a vnútorné nechajte dorásť. Takto si predĺžite sezónu a rastlina vás bude zásobovať niekoľko týždňov.
BONUS TIP: Ochráňte špenát pred škodcami
V kvetináčovej záhrade sa výborne uplatní spoločné pestovanie. Priateľa mu robí napríklad pažítka, mäta, reďkovka či cibuľa – odpudzujú vošky a iný hmyz. Kvety ako nechtík či aksamietnica prilákajú užitočný hmyz a zároveň špenát ochránia.
Pestovanie špenátu v kvetináčoch je ako malý zelený zázrak priamo pred vašimi dverami. Nezaberie veľa času, nepotrebuje veľa miesta a odmení vás viacnásobne – krásou, chuťou aj zdravím.
