V septembri sa na Slovensko doviezlo podľa Eurostatu takmer 11-tisíc ton pšenice z Ukrajiny. Kým po minulé roky domáce firmy nedovážali ukrajinskú pšenicu, v máji tohto roka sa situácia zmenila. Jej dovoz začal stúpať a Slovensko odvtedy preclilo 20-tisíc ton pšenice pôvodom z Ukrajiny.
Prioritne má ísť o tranzit cez Slovensko do ďalších krajín, nie je však vylúčené ani spracovanie v tunajších mlynoch. Koľko z dovážanej pšenice končí na domácom trhu, ministerstvo pôdohospodárstva nespresnilo, zintenzívnilo však kontrolu kvality obilia.
„Ministerstvo prostredníctvom podriadených organizácií z dôvodu zabezpečenia bezpečnosti a kvality výrobkov z obilia realizuje zintenzívnené kontroly a testy na kvalitu obilia v skladoch, ako aj múky či kŕmnych zmesí pre zvieratá na domácom trhu,“ uviedlo ministerstvo na margo zvýšeného dovozu.
„Individuálne prípady, keď bola do mlynov nakúpená pšenica z Ukrajiny, boli prehodnotené v rámci kontrolných postupov orgánov úradnej kontroly,“ dodal agrorezort.
Pripomenul, že slovenskí mlynári a pekári sa doposiaľ vyjadrovali, že si cenia bezpečnosť a kvalitu svojich výrobkov a neuvažujú o spracovaní ukrajinskej pšenice.
Zmenené dovozné trasy pšenice na európsky trh
Slovenský trh nie je odkázaný na dovoz pšenice, v jej produkcii sme dlhodobo sebestační. Tá takmer dvojnásobne prevyšuje spotrebu, vrátane rastúceho využitia pšenice na energetické účely. Zvyšok sa vyváža. Tohtoročné dovozy ukrajinskej pšenice súvisia s otvorením nových obchodných trás z Ukrajiny po zablokovaní ukrajinských čiernomorských prístavov.
Viac o téme: Vojna na Ukrajine
„Poľsko, Rumunsko, Slovensko a Maďarsko ako členské štáty EÚ, ktoré susedia s Ukrajinou, vynaložili obrovské úsilie a investície na uľahčenie fungovania týchto obchodných trás,“ uviedli v spoločnom novembrovom vyhlásení zástupcovia Európskej komisie, Česka, Poľska, Rumunska, Slovenska, Moldavskej republiky, Ukrajiny a financujúcich bánk.
Lacnejšie ukrajinské obilie Slovákom v boji s infláciou nepomôže. Prečo ho spracovatelia aj vláda nechcú?
Ako dodali, koridory solidarity sú dnes jedinou možnosťou aj pre vývoz všetkých nepoľnohospodárskych ukrajinských tovarov do zvyšku sveta a rovnako aj na doručenie potrebného tovaru Ukrajincom, ako je palivo a humanitárna pomoc.
Obavy o potravinovú bezpečnosť, ochromenú pandémiou
Komplikácie s ponukou obilnín na celom svete začali už počas pandémie koronavírusu. Dodávateľsko-odberateľské vzťahy sa narušili, poľnohospodárstvu chýbali potrebné vstupy. Mnohé krajiny, v Európskej únii napríklad Francúzsko ako najväčší producent pšenice, najmä v druhom roku pandémie obmedzili jej vývoz.
Obavy o potravinovú bezpečnosť znásobil útok Ruska na Ukrajinu, jednu zo svetových obilníc. Keď Rusko zablokovalo ukrajinské čiernomorské prístavy s miliónmi ton obilnín, ťažisko prepravy sa presunulo na rumunské a poľské prístavy, časť na železnicu alebo do kamiónov.
Dopravcovia narážali na obmedzenú kapacitu prístavov, zastaranú železničnú infraštruktúru či nedostatok železničných vagónov. To predražilo logistiku, ale zároveň iniciovalo viaceré investičné projekty na spriechodnenie obchodných kanálov cez prístavy v Čiernom mori a na Dunaji, po železnici či cestách. Po týchto koridoroch solidarity sa koncom mája rozbehlo obchodovanie s obilninami.
Obmedzený dovoz ukrajinskej pšenice do EÚ
Od ruskej invázie koncom februára až do májového spriechodnenia trás solidarity sa dovoz ukrajinskej pšenice do Európskej únie prepadol. V období výpadku krajiny EÚ preclili podľa Eurostatu iba okolo 4-tisíc ton ukrajinskej pšenice mesačne.
V rovnakej sezóne v štandardnom predpandemickom období dovážali z Ukrajiny 42-tisíc ton mesačne. Španielsko, najväčší európsky importér tejto pšenice, prestalo celkom dovážať. Importy druhého najväčšieho dovozcu, Talianska, klesli na nepatrnú stotinu.
Dovezenú ukrajinskú pšenicu až do otvorenia solidárnych trás preclili väčšinou firmy zaregistrované v Holandsku.
Obchod nabral potrebnú dynamiku až v septembri
Obchody nabrali potrebnú dynamiku až na prelome augusta a septembra. Pomohla im čiernomorská obilná iniciatíva pod záštitou OSN, ktorá uvoľnila blokádu ukrajinských prístavov. V septembri krajiny EÚ doviezli viac ton ukrajinskej pšenice ako za predchádzajúcich osem mesiacov.
Celkovo za tri štvrťroky 2022 doviezli 726-tisíc ton, čo je 70 % ročného objemu spred pandémie a takmer celoročný (znížený) objem počas pandémie. Otázna je kvalita obilia, keďže pravdepodobne jeho časť nebola skladovaná v optimálnych podmienkach.
Významným dovozcom sa stalo Rumunsko
Najväčšími dovozcami ukrajinskej pšenice do EÚ v septembri, po uvoľnení blokády, boli Španieli a kapacitne posilnení obchodní partneri, Rumunsko a Poľsko. Španielsko obnovilo dovoz v skutočne masívnom rozsahu. Za jeden mesiac preclilo viac ako vlani za celý rok.
Z Rumunska, ktoré s výnimkou malého množstva spred štyroch rokov neregistrovalo dovozy tejto komodity, sa stal významný tranzitný uzol pre obchod nielen s ukrajinskou, ale aj moldavskou pšenicou. Za tri štvrťroky 2022 Rumunsko preclilo viac ako štvrtinu ukrajinskej pšenice, ktorá sa dostala do EÚ.
Podiel Španielska sa znížil z predpandemických 70 % na 21 %. Ďalších 13 % preclilo Poľsko, pričom do invázie to bolo menej ako percento. Maďarsko preclilo 11 %, čím sa importnou silou vyrovnalo Taliansku. Slovensko preclilo necelé 3 % z ukrajinskej pšenice, dodanej na trhy EÚ.
Dlhodobý výhľad globálnej ponuky obilia nie je priaznivý
Dohoda o exporte ukrajinského obilia cez Čierne more, sprostredkovaná OSN, pomohla vyskladniť časť obilia z prístavov a znížiť ceny potravín na svetových trhoch.
V polovici novembra ukrajinský minister pre infraštruktúru oznámil predĺženie jej platnosti z pôvodného termínu 22. novembra 2022 o 120 dní. Dohoda rieši krátkodobé problémy, riziko výraznejšieho obmedzenia budúcej ponuky obilnín pretrváva. Vývozná logistika, a to aj z vnútrozemia Ukrajiny, zostáva naďalej problematická. Budúce úrody a výnosy sú vo vojnou ničenej obilnici s nižšou výmerou osiatych plôch a finančne oslabenom ukrajinskom agrosektore neisté.
Klesnúť môže aj ruská úroda pre nedostatok osív, postrekov či poľnohospodárskych strojov z dovozu, postihnutého sankciami. Niektoré krajiny, exportujúce obilniny, v tejto situácii prijali obchodné opatrenia na obmedzenie vývozu obilia. Vysoké ceny a nedostatok hnojív, zároveň sucho a horúčavy predurčujú, že aj bez obchodných obmedzení sa globálna ponuka obilia v nasledujúcich sezónach zníži.
