Poľnohospodári už mesiace riešia sťažnosti starostov, turistov, ale aj ľudí žijúcich na vidieku, za nie príliš vábny vzhľad niektorých polí.
„Aj nám sa ťažko pozerá na tie polia, ktoré nemôžeme len tak jednoducho pokosiť. Negatívne skúsenosti s kritikou za vzhľad krajiny pre úhor máme vo viacerých oblastiach Slovenska. Napríklad v oblasti Liptova, aj v okolí Košíc si ľudia neznalí problematiky mylne myslia, že poľnohospodár sa o pôdu nestará. Stará sa, no o úhorovanú pôdu sa niekoľko mesiacov do roka len tak jednoducho nemôže,“ uviedol Peter Vilinský, predseda Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Košiciach.
Mulčovanie úhorovaných pozemkov
Poľnohospodári na Slovensku môžu od 1. augusta začať kosiť alebo mulčovať úhorované pozemky, na ktoré si podali žiadosť o podporu v rámci novej Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP).
Chovatelia dojčiacich kráv, oviec a kôz sa dočkali, PPA spustila vyplácanie doplnkových platieb
Uviedol to Andrej Gajdoš, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) s tým, že úhorovanie (ponechanie povinného percenta ornej pôdy bez zásahu, pozn. red.) v krajine, je nariadené Európskou komisiou. V Slovenskej republike je toto percento pre rok 2024 stanovené na 5,2 % a v chránených územiach na 7,5 %.
Komplikácie spojené s úhorovaním
Gajdoš zároveň spresnil, že pre každý typ úhoru platia presné pravidlá a termíny a upozorňuje na komplikácie spojené s úhorovaním.
„Na jednej strane viac-menej nesmieme do úhorovaného porastu vstupovať, pokiaľ si chceme udržať nárok na dotácie a na druhej strane nám na krk šliape ešte aj ďalšia legislatíva, podľa ktorej sme zase povinní do takéhoto porastu vstúpiť a zabrániť rozširovaniu inváznych druhov rastlín a burín, inak sa vystavujeme pokute z fytosanitárneho pohľadu. V úhorovaní je taký chaos a toľko termínov, že to je celé jeden byrokratický nezmysel. Prílišná byrokracia bola pritom jedným z dôvodov našich februárových protestov,“ zhodnotil Gajdoš.
Škody v poľnohospodárstve sú v desiatkach miliónov eur, nepriaznivé počasie trhá rekordy
Predseda SPPK dodal, že poľnohospodár viac-menej mesiace len čaká, kedy podľa legislatívy môže vstúpiť do úhoru. Súbežne so zarastaním úhorov inváznymi rastlinami a burinami sa z polí stal veľmi rýchlo ideálny priestor aj pre množenie hraboša.
Výrazné problémy
„V praxi tak dobre myslená ekologizácia krajiny narazila na výrazné problémy. SPPK preto naďalej zjednodušenie úhorovania rieši s Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR a volá po väčšej flexibilite, napríklad aby poľnohospodár mohol rozorať úhor v období, keď už nie je funkčný z hľadiska druhovej pestrosti a ochrany prírody,“ povedal Gajdoš.
Podľa neho, by sa tým zabránilo nielen šíreniu burín, ale aj invazívnych rastlín. Hlavne tých, ktoré spôsobujú ľuďom nepríjemné alergie.
