Problém plytvania potravinami a množstvo vyprodukovaného potravinového odpadu predstavuje podľa ministerstva pôdohospodárstva závažný globálny problém, ktorý nie je možné objektívne celkom eliminovať. Je však nevyhnutné kontinuálne pôsobiť, aby bolo v čo možno najväčšej miere minimalizované.
Vyplýva to z materiálu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV) SR o plnení plánu predchádzania plytvaniu potravinami, ktorý v stredu vláda vzala na vedomie. Pri riešení problému plytvania potravinami má na Slovensku pomôcť schválená novela zákona o potravinách či edukácia spotrebiteľa.
Polovicu odpadu tvoria potraviny
Domácnosti na Slovensku vyprodukujú podľa ministerky pôdohospodárstva SR Gabriely Matečnej ročne zhruba 400 kilogramov odpadu na osobu a majú podiel až 53 % na tvorbe potravinového odpadu na obyvateľa v krajine.
„Znamená to, že viac ako polovica peňazí, ktoré Slováci minú na potraviny, končí v kontajneroch. Je dôležité, aby sme si to pri nákupe uvedomovali. Namiesto množstva stavme radšej na kvalitu, čerstvosť a lokálnosť. Tie prospejú nášmu organizmu, prírode, chuťovým pohárikom a v nemenej dôležitej miere aj našej peňaženke viac ako unifikované potraviny dovážené cez pol sveta s množstvom umelých látok,“ vysvetlila Matečná.
Prečo nevyvážame viac slovenských potravín do zahraničia? Výrobcovia to povedali na rovinu
Slováci podľa údajov MPRV najčastejšie zdôvodňujú vyhadzovanie potravín v domácnostiach pokazením potravín, uvarením väčšieho množstva ako je možné skonzumovať, uplynutým dátumom spotreby, nákupom väčšieho množstva ako bolo potrebné, respektíve nesprávnym uskladnením, zlým alebo nevhodným spracovaním a nesplnením očakávaní nakúpených potravín.
„Potreba zvyšovania povedomia o plytvaní s potravinami a vytváranie priestoru pre edukáciu konzumentov je jedným z opatrení, ktorému je potrebné venovať zvýšenú pozornosť. Je nevyhnutné v rámci kampaní, informačných materiálov a masmédií opakovane edukovať nielen spotrebiteľa, ale všetky články potravinového reťazca o spôsoboch minimalizácie plytvania potravinami. Pri domácnostiach ide o zaužívanie si pojmov ako sú dátum minimálnej trvanlivosti a dátum spotreby, určitý manažment nakupovania, skladovania a konzumácie potravín,“ ozrejmilo MPRV.
Povinné a bezplatné darovanie
Pri zariadeniach spoločného stravovania je okrem iného podľa ministerstva dôležitá aj skladba menu, systém prihlasovania a odhlasovania zo stravovania a pod. V prípade školských jedálni je podľa agrorezortu potrebné do budúcna v spolupráci s ministerstvom školstva analyzovať možnosti flexibilnejšieho nastavenia normatívov, vzhľadom na už realizované výsledky meraní plytvania potravinami v školských jedálňach.
Riešením problému s plytvaním potravinami má byť aj povinné a bezplatné darovanie potravín väčšími obchodníkmi pre charitu po dátume minimálnej trvanlivosti (DMT), ktoré poslanci NR SR v novembri minulého roka schválili, no účinnosť novely zákona o potravinách posunuli až na 1. januára 2024.
Zdravé potraviny sú len prvý krok, Dankova SNS chce rozšíriť nižšiu daň
Podľa údajov, ktoré poskytli charitatívne organizácie pre MPRV, totiž pri zákonnej povinnosti darovať potraviny po DMT (obchodná prevádzka s predajnou plochou nad 400 metrov štvorcových) sa zvýši objem darovaných potravín 7- 8 násobne. To znamená, že materiálno-technické a ani personálne zabezpečenie charitatívnych organizácií to v súčasných podmienkach nie je schopné pokryť.
„Do budúcnosti je potrebné analyzovať možnosti riešenia pri potravinových komoditách, pri ktorých sú podľa meraní potravinové straty najvyššie. Ide napr. o pekárenské výrobky, príp. iné nebalené výrobky, ovocie a zeleninu. Je zrejmé, že bezpečnosť musí byť prioritne zachovaná pri akomkoľvek mechanizme, t. j. výsledkom analýzy by mal byť spôsob, ako minimalizovať straty a pritom zachovať bezpečnosť konečného požívateľa, príp. hospodárskych zvierat pri skrmovaní, ak to umožňujú predpisy Európskej únie,“ uzavrel agrorezort.