Poľovníci nechcú zvyšovanie bezzásahovosti tam, kde to nie je potrebné, odvolávajú sa Európsku komisiu

Slovenská poľovnícka komora sa nazdáva, že zvyšovanie bezzásahovosti tam, kde to nie je potrebné, je nežiadúce.
Poľovník a pes
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com

Európska komisia (EK) si uvedomuje nutnosť zapojenia vidieka pri ochrane prírody. Kľúčovým faktorom zastavenia straty biodiverzity je posilnené postavenie miestnych ľudí. Informuje o tom Slovenská poľovnícka komora (SPK) v tlačovej správe.

Dnes sa na Slovensku nachádza vyše 63 percent lesov v sústave chránených území. Reforma národných parkov má však priniesť 75 percent bezzásah z výmery lesov v národných parkoch a aj na takých miestach, kde sa riadne hospodári.

SPK sa preto pripája k organizáciám, ktoré žiadajú prezidentku SR Zuzanu Čaputovú, aby novelizovaný zákon nepodpísala.

„Len nedávno bol v návrhu Európskej komisie pre Stratégiu v oblasti biodiverzity do roku 2030 aj plošný zákaz lovu a rybolovu na 10 percent prísne chránených území, ktoré si mali ako politický záväzok plniť členské štáty EÚ. V prvom návrhu vypracovanej EK bol lov aj rybolov postavený na úroveň napr. baníctva, pričom tieto činnosti úradníci považovali za nezlučiteľné s prísne chránenými územiami,“ uvádza sa v tlačovej správe s tým, že návrh na plošný zákaz lovu bol napokon z dokumentu Stratégie do roku 2030 odstránený.

SPK sa nazdáva, že zvyšovanie bezzásahovosti tam, kde to nie je potrebné, je nežiadúce.

Ochranárske úsilie poľovníkov vnímajú ako dôležité v manažmente chránených území, rovnako ako pre zabezpečenie podpory komunity a úsilia o ochranu fauny a flóry na miestnej úrovni.

Viac k osobe: Zuzana Čaputová
Firmy a inštitúcie: EK Európska komisiaSPK Slovenská poľovnícka komora

Odporúčané