Mestské lesy v Banskej Bystrici a Štátna ochrana prírody (ŠOP) sa dostali do vzájomného konfliktu. Dôvodom sú dva články mestských lesov, ktoré sa objavili na niektorých internetových portáloch a sociálnych sieťach koncom druhého júnového týždňa. Tie sa týkali údajne neodbornej starostlivosti o medvede.
V prvom z dvojice článkov sa uvádza, že vďaka tesnému monitorovaciemu obojku, ktorý pracovníci ŠOP umiestnili na krk medveďa nazvaného Štefan, zviera nemôže dobre prehĺtať, trápi sa a pravdepodobne je už mŕtve. Štátni ochranári označili informácie za hoax a správu popreli s tým, že medveď žije a je v poriadku. V druhom článku riaditeľ lesov Blažej Možucha uverejnil informáciu, že v lesoch umiestňuje potravu pre medvede, pretože jej nie je dostatok.
Za to je neustále udávaný pracovníkom ŠOP, ktorého praktiky prirovnal k tým, ktoré za minulého režimu používala Štátna bezpečnosť (ŠtB). ŠOP reaguje, že takéto prikrmovanie má presne opačný efekt, ako riaditeľ lesov zamýšľa a zver je navyše často prikrmovaná nevhodnou potravou, ktorá ju môže aj zabiť.
Pritesný obojok
Podľa mestských lesov mala ŠOP pripevniť priveľmi tesný monitorovací obojok medveďovi Štefanovi na jar 2015, kedy mal po zimnom spánku o viac ako 30 percent nižšiu hmotnosť.
Štátni ochranári údajne tvrdili, že obojok po dvoch rokoch odpadne a neskôr mali informáciu zmeniť s tým, že si zle preložili návod na použitie obojku a po dvoch rokoch v skutočnosti dôjde iba k strate životnosti batérie. Podľa Mestských lesov Banská Bystrica sa Štefan pre obojok trápil.
„Vychudol, veľmi ťažko prehĺtal potravu. Teraz mu ho nevedia dať dolu. V tomto roku sme ho už nevideli. Predpokladáme, že zdochol. Zadusil sa. Toto je ‚ochrana prírody‘ na slovenský spôsob. Hanba na sto rokov,“ uviedli lesy v článku o medveďovi Štefanovi.
Ochranári nesúhlasia
ŠOP označila informácie za hoax. Štefan je podľa nej živý a zdravý. Svoje tvrdenie opiera o záber z fotopasce vyhotovený krátko po polnoci 23. apríla 2020, na ktorom je zachytený medveď v dobrej kondícii. Podľa ŠOP ide práve o Štefana.
„Pri nasadení obojku boli traja pracovníci Mestských lesov Banská Bystrica a skontrolovali nasadený obojok i voľnosť v oblasti krku,“ povedala zoologička ŠOP Mária Apfelová.
Pracovníci ŠOP zo Zásahového tímu pre medveďa hnedého sa domnievajú, že šírenie údajného hoaxu o trápení medveďa súvisí s nedávno podanými podnetmi vo veci masívneho prikrmovania raticovej zveri v poľovnom revíri mesta Banská Bystrica, ktoré je podľa ŠOP v rozpore so zákonom o poľovníctve.
Prikrmovanie medveďov
Prikrmovanie vykonáva riaditeľ Mestských lesov Banská Bystrica Blažej Možucha. Ten v článku „Medvedia služba medveďom“ uverejnenom na viacerých webových portáloch uviedol, že v lesoch Banskej Bystrice žije na ploche sedemtisíc hektárov 48 jedincov medveďa hnedého, ktoré nenachádzajú v lese dosť potravy.
Na územie s takouto rozlohou by podľa neho bolo aj sedem medveďov priveľa. Aby medvede nevyhľadávali potravu v meste, rozhodol sa ich prikrmovať na krmoviskách, ktoré zriadil.
„V poslednom čase sa stupňujú tlaky a znásobujú udania od pracovníka ŠOP, člena Zásahového tímu medveďa hnedého, že dávame do lesa pre medvede nevyhovujúce krmivo. Chodí nonstop na kontrolu po našich krmoviskách, fotí a udáva nás na všetky svetové strany. Takto to asi robila voľakedy ŠtB,“ povedal Možucha.
Nevhodná strava
Podľa ŠOP však porušuje zákon o poľovníctve. „Pracovník ŠOP zo Zásahového tímu pre medveďa hnedého počas terénnych obhliadok objavil 20 krmovísk, niektoré z nich boli plné citrusových plodov či pekárenských výrobkov, dokonca aj v obaloch,“ uviedla ŠOP v reakcii. Takáto strava podľa štátnych ochranárov nie je pre medvede či inú zver vhodná a môže jej spôsobiť zdravotné problémy či smrť.
Okresný úrad v Banskej Bystrici rozhodol, že k porušeniu zákona o poľovníctve nedošlo. ŠOP sa však nepozdáva, že na pripravovanú kontrolu boli lesy upozornené vopred.
Štátni ochranári upozorňujú, že prikrmovanie zveri má presne opačný efekt, ako riaditeľ Mestských lesov Banská Bystrica zamýšľa a môže mať za následok, že medvede a iná zver budú častejšie navštevovať blízkosť ľudských obydlí a stratia plachosť. Vysokoenergetická strava môže navyše spôsobiť, že úmrtnosť zveri klesne, zatiaľ čo pôrodnosť vzrastie, čo môže viesť k premnoženiu zveri.
