Klimatickú zmenu považuje za veľmi vážny problém 77 percent Slovákov, vyplýva z výsledkov prieskumu Eurobarometer. Viac ako jeden z desiatich respondentov ju považuje za najvážnejší problém, ktorému svet čelí. Medzi nich patria aj slovenskí ambasádori Európskeho klimatického paktu, ktorí sú v rámci Európy najaktívnejší.
Znižovanie uhlíkovej stopy
Na Slovensku má Európsky klimatický pakt po viac ako ročnom pôsobení 14 ambasádorov, ktorí podporujú a inšpirujú ostatných k tomu, aby podnikli praktické kroky na znižovanie uhlíkovej stopy a motivujú ich k aktívnej účasti na riešení klimatických problémov. Informovala Karolína Šramová zo spoločnosti Seesame v tlačovej správe.
Z prieskumu tiež vyplynulo, že aj keď sedem z desiatich Slovákov tvrdí, že za posledných šesť mesiacov podnikli opatrenia na boj proti zmene klímy, vo väčšine prípadov šlo o snahu znížiť množstvo odpadu a pravidelne ho triediť a recyklovať a snahu znížiť spotrebu jednorazových produktov vždy, keď je to možné.
Tri štvrtiny Slovákov si uvedomujú problém klimatickej zmeny, hnutie PS preto opäť začalo konať
„Európsky klimatický pakt sa snaží osloviť úplne každého. Je to hnutie rôznych ľudí s rôznymi záujmami, ktorých však spája rovnaká túžba vybudovať udržateľnejšiu Európu pre nás všetkých,“ uviedol vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Vladimír Šucha. Následky klimatickej krízy si uvedomuje aj jedna zo zakladateliek iniciatívy Klíma ťa potrebuje Marta Fandlová.
Pod petíciu iniciatívy sa podpísalo viac ako 120-tisíc ľudí. Iniciátori od parlamentu a vlády žiadali, aby vyhlásili stav klimatickej núdze, zaviazali Slovensko k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality v roku 2050 a podporili ambicióznejšie ciele Európy pri znižovaní emisií.
Potrebujeme systémové zmeny
Dôsledky klimatickej zmeny by si mal podľa Fandlovej začať uvedomovať každý jeden z nás. „Môžeme začať od seba a robiť rôzne malé zmeny aj vo svojich životoch – napríklad prestaneme jesť mäso a nakupovať fast fashion. Ale dôležitejšie je vyžadovať systémové zmeny od vlády a politikov,“ podčiarkla.
Simona Hlaváčová sa približne pred rokom rozhodla stať sa ambasádorkou Európskeho klimatického paktu. Pozornosť zacielila na svoj trnavský projekt, ktorý nazvala Baterkáreň – prvé komunitné reuse centrum na Slovensku.
Európsky parlament neschválil balík klimatických zákonov Fit for 55, bude sa prerokovávať znova
Dnes Baterkáreň funguje ako sociálny podnik. Ľudia môžu v Baterkárni darovať nepotrebné veci a dať im tak druhú šancu, nakúpiť si v bezobalovom obchode, navštíviť charitatívny second hand obchod alebo zdieľanú dielňu.
Nechajme svoje autá doma
V tomto roku tiež spustilo Slovenské banské múzeum projekt s názvom Do skanzenu pešo, ktorého cieľom je podpora pešej turistiky a peší presun medzi múzeami. Návštevníkom, ktorí sa rozhodnú navštíviť banské múzeum v prírode, ponúkajú alternatívnu trasu, ktorú by inak šli autom.
„Snažíme sa motivovať našich návštevníkov, aby nechali svoje auto doma a do Banskej Štiavnice prišli verejnou dopravou alebo keď prídu autom, aby ho odparkovali na niektorom zo záchytných parkovísk,“ skonštatovala riaditeľka Slovenského banského múzea Zuzana Denková.
Obnoviteľné zdroje energie
Ekologickým inováciám a zelenému podnikaniu sa na Slovensku venuje Inštitút klimatickej neutrality, ktorý zvyšuje povedomie a propaguje environmentálne zodpovedné a udržateľné iniciatívy korporátneho sektora.
Pomáha uľahčiť spoluprácu medzi podnikmi, startupmi, verejným sektorom a výskumnými inštitúciami s cieľom prispieť k ochrane klímy. Zameriava sa aj na spoluprácu so samosprávami.
Aktivisti vyzvali poslancov, aby vyhlásili stav klimatickej núdze. Vojna na Ukrajine ukázala, že závislosť na fosilných palivách je cesta do pekla
„Zelená transformácia ekonomiky si vyžaduje aj zmenu prístupu samospráv k podnikaniu. Tým však chýbajú informácie, údaje aj nástroje, pomocou ktorých by jednotlivé opatrenia mohli realizovať,“ objasnil zakladateľ Inštitútu klimatickej neutrality Rastislav Amrich.
Cieľom Inštitútu klimatickej neutrality je vytvoriť silnú regionálnu komunitu, ktorá by bola schopná riadiť zmenu smerom k prechodu na klimaticky neutrálne hospodárstvo.
