Po 15 rokoch od vypustenia prvých piatich zubrov hrivnatých v Národnom parku (NP) Poloniny sa ich počet zvýšil na 40. Uviedla to na svojej internetovej stránke Štátna ochrana prírody (ŠOP). Päť jedincov z Holandska, Talianska a Švajčiarska odchovali v zajatí. Ich vypustenie bolo pokusom vrátiť zubra do voľnej prírody Slovenska.
Vďaka osemnásobnému nárastu populácie ochranári tvrdia, že zubor je stále ohrozeným druhom, no už nehrozí jeho bezprostredné vyhynutie.
Zabíjali pytliaci aj choroby
Zubor hrivnatý je pôvodný druh, ktorý sa vyskytoval v slovenskej prírode. Vďaka paseniu domáceho dobytka v lese, vysokej početnosti iných veľkých cicavcov, vojnám a nadmernému lovu však na začiatku 20. storočia vyhynul vo voľnej prírode na území celej Európy.
Posledný kus nížinného poddruhu zubra hrivnatého zastrelil v roku 1919 pytliak v Poľsku, horský poddruh zubra hrivnatého sa nakazil chorobami od domáceho dobytka v roku 1927 na Kaukaze.
Ochranári v Cerovej vrchovine chcú zabrániť záplavám, na bobrie hrádze umiestnili potrubie
Traduje sa, že posledného voľne žijúceho zubra na Slovensku ulovil v 15. storočí uhorský kráľ Matej Korvín vo vígľašských lesoch. Táto informácia sa objavuje aj vo vedeckých publikáciách.
Zubor ako druh prežil iba vďaka niekoľkým jedincom v súkromnom chove a zoologických záhradách najmä v Nemecku a niekoľkých iných krajinách. V roku 1923 prijal Medzinárodný kongres ochrany zvierat v Paríži plán na zachovanie druhu.
Zubry migrovali z Poľska
Na celom svete bolo 31.12.1924 evidovaných iba 66 zubrov (33 býkov a 33 kráv). Jeho stav začali zaznamenávať do Európskej plemennej knihy (EBPB – European Bison Pedigree Book), ktorá je najstaršou plemennou knihou divokých zvierat na svete.
V Košickej kotline chránia vtáky pred zrážkami s elektrickými drôtmi, odkloňovače znižujú úmrtnosť
V roku 1923 založili v Berlíne Medzinárodnú spoločnosť na záchranu zubra hrivnatého v Európe. Na viacerých miestach Európy založili záchranné chovy zubrov, do ktorých boli prevážané jedince z iných krajín na rozmnožovanie. V 60. a 70. rokoch začali zubry opätovne vypúšťať do voľnej prírody.
Prvé záznamy o opätovnom výskyte zubrov na Slovensku pochádzajú z roku 1973. Boli to najmä o zubry z Poľska, ktoré migrovali do slovenského vnútrozemia. Zvyčajne ich pozorovali jeden až sedem kilometrov od poľských hraníc, jeden jedinec bol pozorovaný až 20 kilometrov v slovenskom vnútrozemí.
Najväčší cicavec v Európe
V rokoch 1997 až 1999 bol zaznamenaný v NP Poloniny celoročný výskyt zubra. Podľa zoológa NP Poloniny Tomáša Didirku sa už zubry v iných končinách Slovenska nevyskytujú a 40 jedincov v Poloninách je možné považovať za celoslovenský počet vo voľnej prírode. V zajatí chovajú 25 jedincov v Topoľčiankach, tri zubry vlastní zoo v Košiciach a päť zubrov bratislavská zoo.
Poľsko nasadí na premnožené diviaky armádu, strieľať ich budú môcť aj policajti
Zubor hrivnatý je najväčší suchozemský cicavec v Európe. Jeho dĺžka zvykne dosahovať 3,5 metra a hmotnosť 900 kilogramov. Obdobie ruje sa u zubrov vyskytuje počas augusta a septembra. Krava zubra vynosí zvyčajne jedno mláďa, gravidita trvá deväť mesiacov.
Zubor je bylinožravec, konzumuje prevažne trávu, byliny a kroviny. Žije v čriedach s veľkosťou od šesť do 20 jedincov. Podľa EBPB bolo v Európe k 31. decembru 2018 7 532 jedincov. Najznámejším slovenským zubrom bol mimoriadne veľký jedinec Putifar. Vážil 1 230 kilogramov.
