Príčinou tragédie v Monkovej doline je kombinácia reliéfu a počasia, uviedlo Národné lesnícke centrum. Nešťastie otvorilo diskusie o bezzásahu

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Turistika, turista
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com
Tento článok pre vás načítala AI.

Medzi príčinu nešťastia v Monkovej doline v Tatrách označilo Národné lesnícke centrum (NLC) kombináciu dvoch hlavných faktorov. A to reliéfu a počasiu.

Medzi súvisiace faktory, ktoré považuje za dôležité zaradilo aj plytké pôdy (litozeme) s vysokým podielom hrubého štrku, kameňov až balvanov.

Vysoký podiel suchých stojacich stromov

Ako podľa dostupnej fotodokumentácie NLC uviedlo, v niektorých častiach dotknutého územia je zrejmý vysoký podiel suchých stojacich stromov (smreka obyčajného), ale vo všeobecnosti aj pomerne početné vitálne prirodzené zmladenie pozostávajúce dominantne zo smreka, jarabiny, javora, ktoré by malo za bežných podmienok dosahovať kvôli svojej hustote vysoký podiel intercepcie (záchyt vody v korunách).

„Predpokladáme však, že v daných svahovitých a pôdne špecifických podmienkach, ani jeden z typov reálnej lesnej (stromovej či bylinnej) vegetácie by vysoko pravdepodobne nemohli a ani nedokázali v čase porovnateľne intenzívnych zrážok zabrániť mimoriadnej deštrukcii povrchu vo forme bahenno-kamennej lavíny (bahnotoku),“ uviedol Ľuboš Halvoň, generálny riaditeľ NLC.

Sledovanie výstrah

Obdobných miest vzniku množstva menších či väčších zosuvov, resp. bahenno-kamennej lavíny, aká bola príčinou tragédie, je pravdepodobne v území viacero a objektívnejšie odpovede a presnú lokalizáciu by prinieslo cielené plošné zmapovanie celého územia.

Halvoň konštatoval, že v situáciách mimoriadnych udalostí je nutné počínať si predvídavo a tým minimalizovať riziko.

„V prípade meteorologických javov sa odporúča brať na zreteľ výstrahy vydávané Slovenským hydrometeorologickým ústavom (SHMÚ). Avšak zvlášť vo vysokohorskom prostredí je náročné odhadovať rýchle zmeny v počasí a ich dopady na prípadné mimoriadne riziká vrátane deštrukcie povrchu pôdy. Bežná infraštruktúra nemusí byť zárukou bezpečia v podmienkach mimoriadnych udalostí,“ dodal Halvoň.

Regulácia hydrologickej bilancie

Suché stromy a ich koreňový systém ani z ďaleka neplnia stabilizačnú funkciu ako je tomu v prípade zdravých stromov. Aj zdravé stromy dokážu regulovať hydrologickú bilanciu povodia len do určitej miery.

Halvoň uviedol, že vplyv bezzásahového režimu v lesoch chránených území s najvyšším stupňom ochrany sa z hľadiska rizík pre turistov, ale aj rizík širších spoločenských dopadov, u nás systematicky nemonitoruje.

„Bohužiaľ, dnes sa v rámci ochrany prírody do značnej miery uplatňuje „ideologický prístup“, ktorý nie vždy koreluje s odborným. A tak sa často stáva, že do bezzásahových území sú zaradené aj lesné komplexy, ktoré svojou oslabenou ekologickou stabilitou nespĺňajú odborné kritériá na to, aby boli ponechané na trvalý bezzásah, nakoľko si naopak, vzhľadom na svoje zloženie a štruktúru vyžadujú aktívny manažment. Tieto porasty potom tvoria labilné prvky destability územia. Vyhnúť sa podobným situáciám ako sa udiala v Monkovej doline nikdy nedá na 100 %, dajú sa však zmierniť riziká a dôsledky zavedením odborného nastavenia manažmentu/bezzásahu v rámci chránených území,“ konštatoval Halvoň.

Územia bezzásahu

Bezzásahové územia, ak sú vhodne nastavené, plnia určite pre spoločnosť okrem výskumných aj rekreačné funkcie. Povedal riaditeľ NLC a dodal, že vzhľadom na fragmentáciu prirodzených ekosystémov sú zvlášť cenné relatívne väčšie a súvislejšie celky, ktoré sú ponechané na bezzásahový režim.

„V tomto prípade však treba racionálne nastaviť aj manažment okolitých území. Treba povedať, že ani „prísna ochrana“ v zmysle legislatívy nemusí znamenať absolútny bezzásah. Určite sa nedá povedať, že všetky územia bezzásahu sú hrozbou pre človeka,“ povedal Halvoň s tým, že podiel bezzásahových území v rámci jednotlivých národných parkov, by však nemal byť daný formou „kvóty, ale mal by vychádzať zo stavu ekosystémov a potenciálu ich ďalšieho vývoja.

Pravidlá bezzásahových území

„Ak však vylúčime odborné kritériá na bezpečný pohyb verejnosti, tak bezzásah v Tatranskom národnom parku (TANAP) je potom nutné riešiť spôsobom, že sa vylúči sprístupnenie lokalít, v ktorých hrozí vysoké riziko ohrozenia zdravia a bezpečia návštevníkov. Znovu opakujem, že požiarne riziko rozsiahlych komplexov suchých stromov vysoko prevyšuje riziko povodní,“ upozornil Halvoň.

„Pravidlá bezzásahových území by preto mali byť nastavované individuálne a racionálne, s ohľadom na prírodné a sociálne špecifiká územia, a tak, aby boli dosahované konkrétne ciele ochrany a zároveň sa zohľadnila bezpečnosť návštevníkov (trasovanie chodníkov, časové obmedzenia vstupu, dostupné výstražné systémy o počasí a pod.). A či je možné riešiť aj nejaké opatrenia v TANAP-e, kde platí bezzásah? Áno, po racionálnej a konštruktívnej diskusii všetkých zainteresovaných strán a zvážení reálnych možností v území (zohľadnenie aj historických skúseností), by sa mali realizovať určité opatrenia,“ uzavrel Halvoň.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Ľuboš Halvoň
Firmy a inštitúcie EU Európska úniaNLC Národné lesnícke centrumSHMÚ Slovenský hydrometeorologický ústavTANAP Tatranský národný park