Priemerná výmera poľovných revírov sa na Slovensku po roku 1989 znížila, ich počet rástol

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
poľovník
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com.

Počet poľovných revírov sa na Slovensku po roku 1989 zvýšil, priemerná výmera jedného revíru sa naopak znížila. Začiatkom deväťdesiatych rokov predstavovala výmera poľovnej plochy v SR 4,423 miliónov hektárov a bola rozdelená na 1 310 poľovných revírov. Priemerná výmera revíru predstavovala 3 300 hektárov (ha). V súčasnosti výmera poľovných pozemkov na Slovensku tvorí spolu 4,427 mil. ha, uznaných je 1 877 poľovných revírov, pričom priemerná výmera poľovného revíru je 2 360 ha.

Medzi výmerami jednotlivých poľovných revírov sú veľké rozdiely, pohybujú sa v rozpätí od 504 ha do 42 164 ha. Znižovanie výmery poľovných revírov a umožnenie vzniku poľovných revírov s menšími výmerami malo negatívny vplyv na poľovnícke plánovanie a na samotnú realizáciu poľovníckych plánov,“ uviedol pre agentúru SITA Daniel Hrežík z Odboru komunikácie a marketingu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV SR).

Veľkoplošné poľovnícke hospodárenie

Z celkovej aktuálnej výmery poľovných pozemkov na Slovensku tvorí poľnohospodárska pôda 2,335 milióna hektárov, lesné pozemky 1,974 milióna hektárov, vodná plocha 53 tisíc hektárov a iné pozemky 66 tisíc hektárov.

Nevhodným určením hraníc poľovných revírov po roku ‘89 však bol podľa MPRV zapríčinený stav, keď chov a lov zveri je plánovaný v jednom poľovnom revíri, avšak v čase lovu sa v ňom zver nevyskytuje a je z rôznych dôvodov koncentrovaná v susednom poľovnom revíri, kde spôsobuje škody, avšak jej chov a lov sa tu neplánuje.

Táto situácia komplikuje realizáciu lovu a zníženie početných stavov zveri na požadovanú úroveň. Tento negatívny vplyv mal byť eliminovaný zavedením veľkoplošného poľovníckeho hospodárenia, čo sa žiaľ nepodarilo, najmä z dôvodu nízkej aktivity niektorých členov poradných zborov a chovateľských rád,“ pokračoval Hrežík.

Neschválená novela zákona

Postup pri uznávaní a zmene hraníc poľovného revíru nie je podľa MPRV aktuálne právne upravený jednoznačne, čo vedie k jeho rôznej aplikácii zo strany orgánov štátnej správy poľovníctva a následným konaniam na súdoch a prokuratúre s rôznymi právnymi názormi.

Výmery poľovných revírov uvedené v rozhodnutiach o ich uznaní z pochopiteľných dôvodov nezodpovedajú aktuálnemu stavu, resp. stavu aktuálnemu k uzatvoreniu zmlúv o ich užívaní. V zákone o poľovníctve nie je upravené, ako sa s týmto nesúladom vysporiadať, čo spôsobuje problémy najmä vo vzťahu k rozhodovaniu o užívaní poľovného revíru,“ dodal Hrežík.

Bezdôvodné vyhlasovanie poľovných pozemkov za nepoľovné plochy má podľa slovenského agrorezortu negatívny dopad na zabezpečenie úloh poľovníctva realizovaných vo verejnom záujme. Tiež aj na dosiahnutie potrebného zníženia početných stavov raticovej zveri a tým aj škôd, ktoré táto zver spôsobuje. „Na škodu slovenského poľovníctva bolo neschválenie novely zákona o poľovníctve v Národnej rade Slovenskej republiky, ktorá obsahovala riešenia mnohých doteraz neriešených problémov,“ uzavrel Hrežík.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Daniel Hrežík
Firmy a inštitúcie MPRV Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SRNR SR Národná rada Slovenskej republiky