Repka olejná na Slovensku nie je všade a pôde neškodí. Konštatoval to v pondelok na stretnutí s médiami vedúci oddelenia regulatórnych vzťahov a strategického marketingu v Envien Group, ktorá je najväčším výrobcom biopalív v strednej Európe, Radoslav Jonáš.
Zároveň dodal, že repka olejná sa nepestuje monokultúrne, nie je problém pre včely a nemá špeciálnu podporu tak, ako to tvrdia odporcovia jej pestovania na Slovensku.
Rastlina s hlbokým koreňovým systémom
Podľa údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR sa repka olejná pestuje na 3,1 % územia, čo predstavuje 7 až 8 % poľnohospodárskej pôdy určenej na poľnohospodárske využitie a približne 11 % ornej pôdy.
Repky je na slovenských poliach zbytočne veľa, minister Mičovský sa chce zamerať na iné plodiny
„Ani v čase jej kvitnutia, keď intenzívne vnímame jej prítomnosť, repka nie je teda všade. Osevný postup odporúča zastúpenie repky na 12,5 – 15 % ornej pôdy,“ pokračoval Jonáš.
Repka olejná podľa Jonáša pôde neškodí, nakoľko je to jednoročná rastlina s hlbokým koreňovým systémom, ktorý prevzdušňuje pôdu, zadržiava vodu v pôde, zabraňuje pôdnej erózii a odčerpané živiny až do 80 % vracia späť do pôdy.
Slama a korene zostanú na poli
„Aj vďaka tomu je vynikajúcou predplodinou, zvyšuje výnosy nasledujúcich plodín napr. obiliu až o 10 %,“ dodal Radoslav Jonáš.
Z poľa sa podľa Jonáša odváža iba repkové semeno. „Do pôdy sa vráti vyše 60 % z rastliny – repková slama a korene zostávajú na poli. Po vylisovaní repkového semena sa časť z neho vo forme repkových šrotov skŕmi na slovenských farmách a cez hnoj vráti tiež späť do pôdy. Pri pestovaní repky teda v žiadnom prípade nemôžeme hovoriť o drancovaní pôdy,“ ozrejmil zástupca Envien Group.
Približne 50 % repky (zhruba 200 tisíc ton) dopestovanej na Slovensku sa podľa Envien Group doma spracuje. Vyrobí sa z nej repkový olej a repkový šrot v pomere zhruba 50:50.
Ekologická náhrada do fosílnych palív
„Vysoko bielkovinové nonGMO slovenské repkové šroty skŕmené na slovenských farmách prispievajú k potravinovej sebestačnosti Slovenska a znižujú našu závislosť na dovozoch krmovín z tretích krajín. Olej sa v súčasnosti spracúva len na výrobu metyl esteru repkového oleja, ktorý sa primiešava ako ekologická náhrada do fosílnych palív,“ doplnil Radoslav Jonáš.
Repka sa podľa Jonáša nepestuje monokultúrne. „Odborná literatúra, ako aj legislatíva definujú monokultúru ako nepretržité pestovanie tej istej plodiny na tej istej parcele niekoľko rokov po sebe. Zodpovední poľnohospodári, pre ktorých je pôda prostriedkom obživy, si ju takýmto spôsobom nemôžu dovoliť znehodnotiť. V súlade s osevným postupom sa repka na rovnakej ploche vysieva najskôr raz za 3-4 roky,“ vysvetlil zástupca Envien Group.
SPPK nesúhlasí s europoslancom Hojsíkom, ktorý označil repku olejnú za žlté pole skazy
Repka nie je podľa Jonáša ani problémom pre včely. „Repka je významná medonosná rastlina. Opeľovače sú pri jej pestovaní dôležité aj keď je z 2/3 samoopelivá. Pri správnej koordinácii medzi pestovateľom a včelárom nedochádza k poškodeniu včelstiev. Repka nepatrí medzi mimoriadne chemicky ošetrované plodiny, strieka sa napr. 2-krát menej ako repa alebo rovnako ako pšenica. Chemické ošetrovanie plodín u nás reguluje prísna legislatíva. SR patrí v Európe ku krajinám s najnižším používaním chémie v poľnohospodárstve,“ dodal Jonáš.
Rovnako ako pšenica či kukurica, aj repka je podľa Radoslava Jonáša podstatným predpokladom pre efektívne fungovanie farmárov.
Znižovanie skleníkových plynov
Navyše, nemá špeciálnu podporu. „Pestovanie repky nemá vyššiu finančnú podporu v porovnaní s inými plodinami. Zo strany štátu je pestovanie repky, tak ako každej inej plodiny, vrátane lúk či pasienkov podporené len základnou platbou na plochu vo výške zhruba 100 eur/hektár,“ uzavrel vedúci oddelenia regulatórnych vzťahov a strategického marketingu v Envien Group.
Dôvodom, prečo potrebujeme biopalivá, je podľa generálneho riaditeľa Envien Group Petra Kostíka fakt, že do konca roku 2020 majú členské štáty EÚ znížiť skleníkové plyny zo životného cyklu palív o 6 %, dnes je úroveň zhruba 4 %.
Repka olejná je žlté pole skazy, ničí biodiverzitu krajiny a likviduje vzácne opeľovače
„Biopalivá významne znižujú emisnú stopu dopravy a tiež objem látok znečisťujúcich vzduch, ktorý denne dýchame. Do roku 2020 majú členské štáty dosiahnuť obsah OZE v doprave na úrovni 10 % a v roku 2030 až 14 %, dnes je úroveň v SR 7 % a za posledné roky klesá. Vyše 90 % obnoviteľných zdrojov v doprave v SR je aktuálne zabezpečovaných z inovatívnych biorafinérií v Leopoldove,“ ozrejmil Peter Kostík.
Envien Group je jedným z najvýznamnejších a najsilnejších zoskupení spoločností v strednej a východnej Európe, podnikajúcich v oblasti výroby biopalív, používaných v motorových palivách – nafte a benzíne. Tvorí ho desať spoločností v štyroch krajinách Európy – na Slovensku, v Českej republike, Maďarsku a Chorvátsku. Spoločnosti tvoriace Envien Group sú Enviral, a.s., Meroco, a.s., Enagro, a.s., Poľnoservis, Rossi Biofuels, Biodiezel Vukovar, Envien Magyarország, Ethanol Energy Vrdy, RT Logistic a materská spoločnosť Envien International.
