Rozbrázdené chodníky a miznúce storočné stromy. Čo sa deje v bratislavských lesoch?

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Mariin pramen 14. apr.jpg
Aj takto to minulý rok vyzeralo v okolí račianskej studničky Máriin prameň, 14. apríl Foto: www.facebook.com

Zástupcovia Mestských lesov Bratislava na svojej oficiálnej stránke deklarujú, že 54 percent územia, ktoré spravujú, zostáva v bezzásahovom režime. Na viacerých turistami často navštevovaných miestach v Rači a na Železnej studničke to však niekedy vyzerá ako po spúšti.

Komerčný zisk vraj nesledujú

Podľa oficiálnych informácií Lesy BA v oblastiach, ktoré spravujú, ročne vyťažia 5 000 kubíkov dreva. Komerčný zisk však podľa vlastných slov nesledujú, výrub stromov podľa nich slúži len na udržiavanie vekovej a druhovej rozmanitosti a ich výber starostlivo konzultujú s poverenými odborníkmi.

„Mimo Zón kľudu, kde neťažíme vôbec, hospodárime prírode blízkym spôsobom, t.j. účelovým výberom jednotlivých stromov bez toho, aby vznikali otvorené plochy. Stromy na ťažbu vyznačujeme s ochranármi a zohľadňujeme aj rekreačný rozmer lesoparku,“ uviedol pre Webnoviny.sk zástupca riaditeľa Mestských lesov Bratislava Marek Páva.

Ich primárnym cieľom podľa neho nie je zisk, ale zabezpečenie stability lesa a jeho estetickej príťažlivosti. Napriek tomu to z času na čas vyzerá v lesoch prinajmenšom zaujímavo. Dokladujú to fotografie, ktoré pobúrení obyvatelia mesta počas roka priebežne zverejňujú vo facebookovej skupine Ochranársky snem.

Citlivá ťažba v lesoparku

Páva tvrdí, že najhodnotnejšie stromy nerúbu a tzv., „výchovný“ výrub za účelom udržateľnosti lesa majú v časti bratislavských lesov realizovať nanajvýš citlivo. Návštevníkov račianskeho lesoparku, ale aj neďalekého lesa na Železnej studničke však neraz nemilo prekvapili vyrúbanými pňami olemované a ťažkými mechanizmami rozryté cesty či pozostatky z ťažby starších stromov.

Jeden z výraznejších výrubov sa dotkol Máriinho prameňa. V bezprostrednom okolí jednej z najobľúbenejších krasňanských studničiek umiestnili už začiatkom roka Lesy BA tabuľu, na ktorej informujú o nastávajúcej ťažbe za účelom „premeny pôvodne monokultúrnych porastov na prírode blízke lesy“.

Ťažba v poraste neďaleko studne sa uskutočnila počas roka hneď niekoľkokrát. Fotografie, ktoré sa následne objavili na internete, dokumentujú, že na dobre mienený výrub doplatili okrem iných aj staré stromy.

Podľa ochranára a enviromentalistu Mikuláša Hubu je už samotný výrub v blízkosti studne neprípustný. „Na to, že by sa nemalo ťažiť v okolí prameňov a studničiek, upozorňujeme už dlhodobo. Nejde len o riziko ich vysychania, ale aj znečistenia – napríklad ropnými látkami z lesných strojov a mechanizmov,“ vyjadril sa.

Ako popritom zdôraznil, staré stromy by z lesa nemali miznúť vôbec. „Osobne by som veľké exempláre starých stromov, ktoré plnia okrem estetických a ekologických aj ďalšie funkcie, nerúbal, ale nechával na dožitie,“ podotýka ochranár.

Ťažké mechanizmy by mohli nahradiť kone

Používanie ťažkých mechanizmov a ich devastačný vplyv na pôdu, vodu, flóru a faunu, ale aj pohodu návštevníkov lesa je podľa Hubu ďalším problémom. Nielen v bratislavských lesoch, ale na celom Slovensku.

Ako hovorí, bolo by ideálne, keby sa v lesoparku používali skutočne prírode blízke metódy hospodárenia vrátane ručnej práce, koní a podobne. Ochranár si myslí, že by to bolo zároveň atraktívne aj pre rekreačných užívateľov lesa.

Správcovia lesov by mali zároveň podľa neho pri ťažbe vo väčšej miere prihliadať na konkrétnu poveternostnú situáciu a nerozrývať lesnými mechanizmami nespevnené lesné komunikácie počas dažďa či tesne po ňom.

Neporiadok po ťažbe často bije do očí

V okolí spomínanej studne, ale aj na ďalších miestach bratislavského lesoparku navyše zostáva po výrube spravidla neporiadok, ktorý návštevníkom lesoparku bije do očí. To podľa Hubu takisto nie je v poriadku.

Časť „odpadovej“ biomasy by v lese mala zostať a časť by podľa jeho slov mohol správca lesa napríklad poskytnúť záujemcom, ktorí kúria drevom. „Využiť by sa dala aj brigádnická práca,“ konštatuje.

Máriin prameň
Máriin prameň, apríl 2020 Foto: Foto: www.facebook.com

Popri Máriinom prameni sa ešte na jar rúbalo aj na Železnej studničke, v oblasti Jasienky. Tam zas okoloidúci natrafili na viac ako storočný peň neďaleko zóny, na ktorej mala byť podľa zástupcov Mestských lesov Bratislava vykonaná len prebierková ťažba v menej ako 40 rokov starom poraste.

Ako sa to stalo, zástupcovia Mestských lesov nespresnili. Ponechať v lese staré stromy je pritom dôležité aj podľa dlhoročného ochranára Erika Baláža.

„Staré stromy sú v lese omnoho dôležitejšie ako mladé. Je to spôsobené tým, že veľké stromy často obsahujú rôzne dutiny, ktoré tvoria životný priestor pre rozmanité druhy organizmov od hmyzu a húb, až po netopiere, plchy či hniezdiace vtáky,“ vysvetlil.

„Veľké stromy tiež produkujú ďaleko viac semien ako mladé stromy – buk bukvice, dub žalude, a preto svojim spôsobom živia celý les. Tým, že majú hlbšie korene, sú odolnejšie voči suchu a zvyšujú tak schopnosť lesa prežiť extrémy počasia,“ dodal.

Pen.jpg
Peň viac ako storočného stromu po prebierkovej ťažbe na Železnej studničke, máj 2020 Foto: Foto: www.facebook.com

Samotná údržba chodníkov, ktorá nevyžaduje veľké zásahy do terénu, ani šetrná kalamitná ťažba by podľa Baláža les vážnejšie ohroziť nemala. Ak sa však vyberie z lesa väčšina starých stromov, môže to les narušiť do takej miery, že sa rozpadne. Aj najpoškodenejšie časti lesa majú ale podľa Baláža schopnosť regenerovať sa. „Stačí zmeniť prístup,“ uzavrel.

Vďaka lesu dostatok vody

Ako zdôrazňuje klimatológ Jozef Pecho, Malé Karpaty majú obrovskú výhodu už z hľadiska polohy – disponujú totiž výrazným výškovým rozdielom, takže majú oveľa vyššiu dostupnosť vlahy zo zrážok. A to treba podľa jeho slov využiť. „Práve tento veľmi cenný kus lesov nám, ak si ho zachováme, môže do budúcna zabezpečiť dostatok vody,“ podčiarkuje odborník.

Ako ďalej vysvetľuje, Juhozápad aj sever Slovenska bol posledné tri roky výrazne zasiahnutý suchom. Malé Karpaty však predstavujú významnú orografickú prekážku. „Aj napriek tomu, že nie sú až tak vysoké, sa v nich, aj vo výškach okolo tých 500 m.n.m., počas zimy kumuluje významná snehová pokrývka, ktorá má dôležitú funkciu práve v dotovaní podzemných vôd v tejto oblasti,“ uvádza Pecho.

Práve preto by sme si podľa neho mali lesy v Malých Karpatoch zachovať v čo najväčšej možnej miere. Z hľadiska prežitia v meste v časoch, keď sa priemerná denná teplota rapídne zvyšuje, sú pre Bratislavu totiž kľúčové.

Objem ťažby sa snažia znižovať

Mestské lesy BA ťažia podľa dát uvedených v Akčnom pláne ochrany lesov Bratislavského samosprávneho kraja 16m3/ha. V porovnaní so Stupavou, Lesmi SR či Mestskými lesmi Svätý Jur, ktoré aktívne vykonávajú ťažbu okrem iného aj na račianskom Bielom kríži, je to stále len tretina a tento objem sa podľa vlastných slov snažia ešte znižovať.

Aj podľa Hubu je súčasný manažment Mestských lesov „oveľa prírode bližší, poslaniu lesoparku adekvátnejší a celkovo ohľaduplnejší v porovnaní s nedávnou minulosťou, keď sa tu veselo hospodárilo holorubným spôsobom ako v hospodárskych lesoch.“

Zlepšila sa podľa neho aj údržba altánkov a chodníkov a ich komunikácia s verejnosťou. Les, do ktorého by mimo zberu kalamitného dreva nijako nezasahovali, je však pre nich stále utópia.

Vyrubane drevo.jpg
Prírode blízke hospodárenie Mestských lesov dvesto metrov po červenej od Máriinho prameňa smerom na Biely kríž. V pozadí rúbanisko po dávnejšej kalamite, predtým oddelené pásom hustého starého lesa, 18. december Foto: Foto: www.facebook.com

Prečo najprogresívnejší správcovia lesa stále ťažia?

Mestské lesy argumentujú, že časť lesov si žiada zásahy vzhľadom na ich rekreačnú funkciu a monokultúrny charakter. Inak ako prebierkovou ťažbou sa lesopark udržiavať v chode nedá.

Podľa dostupných zdrojov by pritom samotný les bez zásahov človeka prežil, otázkou je však ušlý zisk. „Iné by bolo, keby ho Lesom BA, štátnym lesom a urbáru niekto – štát či mesto – kompenzoval,“ vyjadril sa Huba. V takom prípade by si podľa neho vedeli zrejme predstaviť les i bez zásahov.

Verejnosť by sa mohla zároveň mylne domnievať, že lesy pred výrubom ochráni už samotný štatút osobitného určenia. Nie je to však tak celkom pravda. Podľa informácií uvedených na Forest Portáli sa v súčasnosti totiž „vzhľadom na nedostatok financií vo väčšine týchto lesov hospodári prevažne bežným spôsobom, tak ako v hospodárskych lesoch.“

Podľa Hubu táto veta výstižne charakterizuje „naše Kocúrkovo.“ Darmo niečo podľa jeho slov vyhlásime za lesy osobitného určenia, keď tam budú hospodáriť ako v hospodárskom lese. „Pritom je jasné – a už to tu viackrát odznelo – že lesopark  a hospodársky les je zásadný rozdiel,“ zdôrazňuje s tým, že do lesoparku komerčná ťažba rozhodne nepatrí.

„Dúfam a verím, že nové vedenie Mestských lesov si to uvedomuje a že sú si vedomí aj toho, že hodnota tzv. mimoprodukčných funkcií stromu a lesa v lesoparku je niekoľkonásobne vyššia ako je cena dreva, z ktorého ten strom či les pozostáva,“ dodáva.

Prevencia je lepšia ako zväčša už nemožná terapia

V prípade, že by návštevníci bratislavského lesa napriek rétorike Mestských lesov Bratislava uzreli niečo, čo sa im už na prvý pohľad nepozdáva, môžu sa obrátiť aj na políciu. Ako podotýka Huba, keď je strom vyrúbaný, potom je už neskoro sa baviť, či sa to stalo právom alebo nie. „Aj tu je prevencia lepšia, ako (zväčša už nemožná) terapia,“ uzatvára ochranár.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Erik BalážJozef PechoMarek PávaMikuláš Huba
Firmy a inštitúcie Mestské lesy Bratislava