Takmer 200 krajín v sobotu dosiahlo kompromis v otázke boja proti globálnemu otepľovaniu, z textu dohody, ktorá je výsledkom klimatického samitu Organizácie Spojených národov (OSN) však na poslednú chvíľu vypadol jednoznačný záväzok ukončiť používanie uhlia a fosílnych palív na výrobu elektrickej energie.
Domáce politické a ekonomické priority opäť zabránili štátom prihlásiť sa k rýchlemu a rozsiahlemu znižovaniu emisií, ktoré je podľa vedcov nevyhnutné, ak sa má otepľovanie udržať pod kritickou úrovňou, informuje agentúra AP.
OSN si stanovila tri kritériá, ktoré by podľa nej zabezpečili úspešný výsledok samitu, po dvoch týždňoch rokovaní v škótskom Glasgowe však nevznikla zhoda ani na jednom z nich.
Stanovené ciele nedosiahli
Svetová organizácia požadovala konkrétne záväzky, napríklad znížiť do roku 2030 emisie oxidu uhličitého o polovicu, finančne podporiť chudobnejšie krajiny sumou 100 miliárd amerických dolárov (USD) a zabezpečiť, aby podstatná časť tejto pomoci smerovala na podporu zvládnutia najhorších dopadov klimatickej zmeny.
Klimatická konferencia COP26 má podľa Čaputovej jediný cieľ, zachrániť planétu pred klimatickou krízou (video)
„Tieto ciele sme na tejto konferencii nedosiahli,“ priznal generálny tajomník OSN António Guterres. Samit napriek tomu podľa neho priniesol „určité základné stavebné kamene pre pokrok“. Podľa vyjednávačov dohoda, hoci s ťažkosťami, zachová cieľ obmedziť do konca storočia otepľovanie planéty na 1,5 stupňa Celzia.
Podľahli tlaku rozvojových krajín
Záväzok postupne ukončiť dotácie uhlia a fosílnych palív sa do záverov samitu nedostal pod tlakom Indie. Tamojší minister životného prostredia Bhupender Jádav v sobotu vyhlásil že v kľúčových otázkach neexistuje zhoda a bohaté krajiny obvinil „z neudržateľného životného štýlu a nehospodárnej spotreby“, čo spôsobuje globálne otepľovanie.
Za globálne otepľovanie môžu hlavne bohaté štáty, rozvojové krajiny chcú naďalej využívať fosílne palivá
Rozvojové krajiny majú právo „na zodpovedné využívanie fosílnych palív“, povedal minister.
