Sanácia skládky v batislavskej Vrakuni sa blíži k realizácii, stavebný úrad skúma žiadosti o povolenia

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Skládka bývalých Chemických závodov Juraja Dimitrova (CHZJD) v bratislavskej časti Vrakuňa. Foto: envirozataze.enviroportal.sk

Sanácia skládky v bratislavskej Vrakuni za 30 miliónov sa blíži k realizácii. Na piatkovom brífingu o tom informoval štátny tajomník ministerstva životného prostredia Norbert Kurilla a starosta mestskej časti Bratislava – Ružinov Martin Chren.

Sanačný projekt je hotový

Momentálne je hotový sanačný projekt, ktorý prešiel odbornou oponentúrou. Zároveň je skončené verejné obstarávanie, územné konanie a prebehla aj prvá etapa sanácie, ktorú predstavuje podrobný geologický prieskum.

„Vrakunská skládka je problém, ktorý presahuje hranice Ružinova či Vrakune. Táto tikajúca časovaná bomba ohrozuje nielen zdravie Bratislavčanov, ale aj zásoby podzemnej vody pre celú krajinu. Je preto dôležité, aby sa sanácia uskutočnila čo najskôr,“ povedal starosta Ružinova Martin Chren. Práve ružinovský stavebný úrad vedie stavebné konanie k sanácii environmentálnej záťaže vo Vrakuni.

„Pri riešení sme narazili aj na komplikáciu, s ktorou sme nerátali. Našlo sa niekoľko vlastníkov nehnuteľností, ktorých musíme dočasne obmedziť v ich vlastníctve. Nebolo v zákonných možnostiach ministerstva toto dočasné obmedzenie kompenzovať podľa predstáv vlastníkov. Ministerstvo preto aj presadilo zákon, ktorý umožňuje dočasné obmedzenie vlastníctva za účelom sanácie, ak sa nedokážeme dohodnúť,“ informoval Norbert Kurilla.

Metóda enkapsulácie

Po skončení stavebného konania sa prikročí k ďalším fázam sanácie. Bude použitá metóda enkapsulácie, ktorou sa obsah skládky zaizoluje od okolitého prostredia. Vybuduje sa podzemná tesniaca stena a nepriepustné prekrytie povrchu skládky.

Súčasťou sanácie bude aj čerpanie a čistenie kontaminovaných podzemných vôd v okolí skládky. Dané riešenie navrhovali a posudzovali odborníci, pričom sa rovnaká metóda využíva vo svete bežne.

Príkladom sú sanácie enkapsuláciou v Česku, Rakúsku, Poľsku, USA či Veľkej Británii. „Riešenie je zvolené racionálne. Na enkapsuláciu sú tu vhodné geologické podmienky,“ podotkol docent Vojtech Gajdoš z Katedry aplikovanej a environmentálnej geofyziky Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

„Je otázkou dní, respektíve hodín, keď bude začaté stavebné konanie. To by mohlo byť v ideálnych podmienkach ukončené v priebehu niekoľkých týždňov. Ak však budú podané odvolania, predpokladáme dobu štyri až šesť mesiacov,“ vysvetlil Martin Chren.

Vytvoria tzv. sarkofág

„Hneď po získaní stavebného povolenia začneme s reálnym osádzaním podzemnej tesniacej steny, aby sme vytvorili takzvaný sarkofág a odizolovali znečistenie od okolitého prostredia. Verím, že už v lete sa bude môcť začať,“ dodal štátny tajomník rezortu životného prostredia. „Vysúťažená cena za projekt je 30 miliónov eur bez DPH, prostriedky budeme využívať s európskych fondov,“ spresnil Kurilla.

Proces sanácie má podľa štátneho tajomníka životnosť 30 – 50 rokov. „Na Slovensku máme viac ako dvetisíc potenciálnych envirozáťaží, ktoré sú v rôznom stupni riešenia,“ uzavrel.

Takzvaná skládka vo Vrakuni vznikla medzi rokmi 1966 až 1979, keď do Mlynského ramena Malého Dunaja ukladali odpady z Chemických závodov Juraja Dimitrova v Bratislave. Za skládku prevzal envirorezort zodpovednosť koncom roka 2016, a tak sa stal prvou inštitúciou, ktorá začala problém reálne riešiť.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Martin ChrenNorbert Kurilla
Firmy a inštitúcie MŽP Ministerstvo životného prostredia SR