Sanáciu toxickej skládky po bývalých Chemických závodoch Juraja Dimitrova (CHZJD) v bratislavskej Vrakuni brzdia neustále prieťahy a odvolania niektorých vlastníkov pozemkov, na ktorých sa majú sanačné práce vykonávať.
Chceli sa s nimi dohodnúť
„Sú tu ľudia, s ktorými sa nevieme dohodnúť, robia prieťahy, naťahujú lehoty a využívajú každú zákonnú možnosť, aby oddialili začatie samotných sanačných prác,“ vyhlásil v rozhovore pre agentúru SITA minister životného prostredia László Sólymos.
Slovenské obce budú súťažiť o titul Dedina roka 2019, zaujať chcú aktivitami aj výsledkami
Dodal, že tých päť či šesť ľudí vlastní asi 20 percent územia, na ktorom majú byť vykonané sanačné práce. Sólymos zdôraznil, že envirorezort sa chcel korektne dohodnúť s každým vlastníkom buď na odkúpení, alebo nájme, niektorí však mali prehnane vysoké požiadavky.
„My im ten pozemok nechceme zobrať, chceme na ňom len vykonať sanáciu, potom vlastníkovi ostane,“ vysvetlil minister s tým, že dotknuté pozemky nemajú hodnotu, kým skládka nie je sanovaná.
Naťahovačky v procese povoľovania
Sólymos priblížil, že na skládke sa už začiatkom roka uskutočnili prípravné práce spočívajúce v podrobnom geologickom prieskume. Tieto práce umožnili detailne dopracovať projekt sanácie. Dodal, že povoľovací proces medzičasom pokračuje, v týchto dňoch by malo byť dokončené územné rozhodnutie.
„Uvidíme, koľko ľudí sa proti nemu odvolá, čo môže zas len predĺžiť celý proces. Keď bude správoplatnené územné rozhodnutie, môžeme začať s dočasným obmedzením vlastníckych práv pri pozemkoch, s ktorých vlastníkmi sme sa nevedeli dohodnúť,“ vyhlásil Sólymos s tým, že po začatí stavebného konania budú môcť začať robiť niektoré stavebné práce na tých pozemkoch, s ktorých vlastníkmi sa dohodli.
Plastové fľaše a plechovky sa budú zálohovať, rozhodla vláda
Minister pripomenul, že v prípade sanácie vrakunskej skládky má envirorezort k dispozícii peniaze z európskych zdrojov, bol vysúťažený dodávateľ prác a vypracovaný projekt. „Práce sa už mohli začať, len naťahovačky v procese povoľovania nás brzdia,“ vyhlásil Sólymos a dodal, že chcú čo najskôr sanovať nebezpečnú environmentálnu záťaž, ktorá by v budúcnosti mohla ohroziť podzemné vody Žitného ostrova.
Skládku izolujú od okolitého prostredia
Mestská časť Vrakuňa verí, že ministerstvo životného prostredia aj stavebný úrad robia všetko, čo je v ich silách, aby sa sanácia tejto environmentálnej záťaže uskutočnila čo najskôr. Ako pre agentúru SITA uviedla vrakunská hovorkyňa Simona Ivanková-Macejová, nevedia ovplyvniť rýchlosť procesov v týchto inštitúciách. „Akékoľvek predlžovanie už tak neprimerane dlhého čakania na riešenie kritickej situácie nám určite nepridáva na radosti,“ vyhlásila.
Ako by vyzeral svet bez včiel a motýľov? Prázdne regály a nedostatok jedla
Chemická skládka z bývalých CHZJD sa nachádza na rozhraní mestských častí Bratislava – Ružinov a Vrakuňa na ploche cca 4,65 hektára. V rokoch 1966-1980 tu uložili viac ako 100-tisíc kubických metrov odpadu bez vybudovania nepriepustných tesniacich prvkov. Na sanáciu majú použiť metódu enkapsulácie, ktorou obsah skládky izolujú od okolitého prostredia.
Ide o zhruba dva kilometre dlhú, 22 metrov hlbokú a 80 centimetrov širokú podzemnú tesniacu stenu a nepriepustné prekrytie povrchu skládky. Súčasťou sanácie bude aj čerpanie a čistenie kontaminovaných podzemných vôd v okolí skládky. Sanácia bude stáť asi 30 miliónov eur.
