Situácia s besnotou na Slovensku je priaznivá, zdravotníci však varujú pred nástrahami v rizikových krajinách

Líška, besnota
Známymi prenášačmi besnoty sú líšky. Foto: ilustračné, Getty images

Úrad verejného zdravotníctva SR pri príležitosti Svetového dňa boja proti besnote upozorňuje Slovákov, aby boli pri cestovaní do zahraničia v súvislosti s týmto ochorením obozretní.

Na Slovensku je situácia v prípade besnoty podľa doktorky z Oddelenia epidemiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici Jany Kerlik priaznivá.

Falošný pocit bezpečia

Cestovatelia preto môžu mať falošný pocit bezpečia, že je to tak aj v iných krajinách. Besnota však každoročne zapríčiňuje úmrtie 60-tisíc ľudí najmä z krajín Ázie a Afriky. Najčastejšími obeťami sú deti vo veku od 5 do 14 rokov.

Väčšina európskych krajín je označených za „krajiny bez besnoty”, vrátane susednej Českej republiky či Rakúska. Aj na Slovensku sa však, v oblastiach susediacich s Poľskom či Ukrajinou, každoročne objavujú prípady nákazy besnotou. Práve na tieto miesta sa preto za ostatné roky sústredilo úsilie orálne vakcinovať líšky.

Od roku 2007 sa zároveň plní Národný eradikačný program pre eradikáciu besnoty, ktorý zahŕňa identifikáciu, registráciu, ako aj povinné očkovanie proti besnote u domácich vnímavých zvierat.

Posledný prípad je z okresu Rožňava

Najvýznamnejším preventívnym opatrením, ktorým sa dá besnote predísť, je totiž aj podľa Svetovej zdravotníckej organizácie očkovanie vnímavých zvierat a ľudí.

„Posledný prípad besnoty u človeka bol evidovaný na Slovensku v roku 1990 po pohryzení mačkou v okrese Rožňava. Naposledy bolo u zvierat zaznamenaných v roku 2015 päť prípadov besnoty u uhynutých líšok v okrese Poprad a Stará Ľubovňa,” uviedla Kerlik.

Najčastejšie sa besnota prenáša psami, mačkami, líškami a netopiermi. Táto vírusová nákaza spôsobuje akútne zápalové ochorenie centrálneho nervového systému, ktoré sa bez adekvátnej profylaxie takmer v 100 percentách prípadov končí úmrtím.

Ranu treba rýchlo ošetriť

Príznaky ochorenia sa u človeka môžu objaviť za 10 dní, ale aj o niekoľko mesiacov od poranenia zvieraťom. Symptómy sú v úvode nešpecifické, konkrétne ide o horúčku, slabosť či bolesť hlavy, a trvajú približne týždeň.

„Bezprostredne po uhryznutí podozrivým zvieraťom je veľmi dôležité rýchle lokálne ošetrenie rany. Odporúča sa vymytie rany veľkým množstvom vody a mydla niekoľko minút s následnou aplikáciou 70-percentného alkoholu, prípadne jódového roztoku,” vysvetľuje Kerlik.

Dôležité je čo najskôr vyhľadať lekára, ktorý postihnutému aplikuje očkovaciu látku proti besnote spolu s antirabickým sérom.

Pred vycestovaním sa zaočkujte

V mnohých krajinách, ktoré majú problém s besnotou, je však nedostatok špecifických vakcín a imunoglobulínu proti besnote. Preto sa odporúča radšej vyhýbať sa kontaktu s neznámymi alebo uhynutými zvieratami.

Proti besnote sa dá pred vycestovaním do rizikových krajín zaočkovať. „Podľa údajov Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb v rokoch 2006 až 2019 bolo v európskych krajinách zaznamenaných 18 prípadov besnoty súvisiacich s cestovaním. Všetky prípady končili úmrtím,” upozorňuje Kerlik.

Prípady boli infikované v Indii, Bangladéši, na Srí Lanke či Filipínach, ďalej tiež v afrických krajinách Maroko, Mali, Guinea-Bissau, Tanzánia, Južná Afrika, ako aj na Haiti. Väčšina pacientov bola pohryzená psom, prípadne mačkou.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Jana Kerlik
Firmy a inštitúcie RÚVZ Regionálny úrad verejného zdravotníctva