Na Slovensku nie je v dobrom stave skoro polovica vodných tokov. Upozornila na to riaditeľka Svetového fondu na ochranu prírody – WWF Slovensko Miroslava Plassman.
Bariéry sa na riekach kumulujú
Dobrý stav vôd je podľa nej definovaný súborom charakteristík, napríklad obsahom konkrétnych chemických látok, výskytom konkrétnych druhov organizmov vo vode, ale aj výstavbou malých vodných elektrární, vodných nádrží, reguláciou vodných tokov, zmenou trasovania koryta a podobne.
Slovensko musí viac chrániť karpatské pralesy, inak ich vyjmú zo Zoznamu svetového dedičstva UNESCO
V dôsledku takýchto stavieb vznikajú priečne a pozdĺžne bariéry, kumulujú sa na riekach, keďže k starším stavbám pribúdajú stále ďalšie, pričom mnohé neprešli ani posúdením vplyvov na životné prostredie.
„Snažíme sa upriamiť pozornosť na tieto bariéry, pretože vo WWF Slovensko sme presvedčení, že bez toho, aby sa na Slovensku začali niektoré z nich odstraňovať, sa nepodarí dosiahnuť dobrý ekologický stav našich riek,“ uviedla Plassman pre agentúru SITA.
Niektoré sú len prekážkou
Plassman pripomína, že v súčasnosti je možné na Slovensku čerpať eurofondy aj s cieľom zlepšiť situáciu riek a vodných tokov, a to prostredníctvom Operačného programu Kvalita životného prostredia, z ktorého majú byť financované práve opatrenia na zabezpečenie kontinuity vodných tokov.
Envirorezort dá 45 miliónov eur na ochranu mokradí
WWF Slovensko preto spolupracuje so Slovenským vodohospodárskym podnikom pri výbere bariér s cieľom dosiahnuť ich odstránenie alebo spriechodnenie pomocou rybovodov.
WWF Slovensko chce takto upozorniť na tie bariéry, ktoré už nie sú funkčné a sú len prekážkou. Chce tiež naďalej sledovať, či sa dodržiavajú zákony pri výstavbe nových vodných bariér.
Najhoršia situácia je na Váhu a Hrone
„Veríme, že to má zmysel, čo sa potvrdilo pri poslednom rozhodnutí o zastavení výstavby malej vodnej elektrárne pri Hronskom Beňadiku, kde súd nedávno potvrdil, že nebol dodržaný zákon,“ povedala Plassmann s tým, že momentálne sa WWF Slovensko venuje malej vodnej elektrárni Želiezovce.
Odstraňovanie bariér je výsledkom uplatňovania Rámcovej smernice o vode, ktorá zaväzuje krajiny Európskej únie zhodnotiť stav ich povrchových a podzemných vôd a vrátiť im dobrý ekologický stav do roku 2027.
Aktuálny Vodný plán Slovenska udáva, že v roku 2014 bolo na najväčších slovenských riekach 1 075 stavieb. Odvtedy ich počet ešte narástol. Najhoršia situácia je na Váhu a Hrone.
Okrem bariér narúšajú ekologický stav riek aj ďalšie zásahy, ako vyrovnávanie toku, vykladanie brehov či dna kameňmi alebo betónom, vysušovanie bočných ramien, výrub stromov na brehoch. Takýmito zásahmi sú najviac postihnuté rieky Váh, Hron a Bodrog.
