Súčasné nastavenie kompetencií Slovenskej inšpekcie životného prostredia (SIŽP) je potrebné prehodnotiť a celý systém riadenia zreformovať. Ako uviedol Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR, hlavným poslaním SIŽP je dohľad a inšpekčná činnosť nad ochranou životného prostredia.
Preto výrazné rozširovanie kompetencií inšpekcie bez finančného a personálneho krytia obmedzuje strategické pôsobenie úradu. Kontrola NKÚ z roku 2024 ukázala, že Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR nemonitorovalo plnenie úloh inšpekcie a chýbal koncepčný prístup.
Hrozí aj riziko konfliktu záujmov
„Vedenie SIŽP sa od roku 2023 zmenilo trikrát, čo potvrdzuje dlhodobo chýbajúce systematické riadenie. Taktiež upozorňujeme na riziko konfliktu záujmov, keď v aktuálne nastavenom zlúčenom modeli integrovaného povoľovania a kontroly znečisťovania životného prostredia rozhoduje ten istý inšpektor o povolení a následne robí aj kontroly prevádzky, ktorú povolil,“ konštatoval NKÚ.
Predseda NKÚ Ľubomír Andrassy tiež poukázal aj na širokú a rôznorodú agendu SIŽP, ktorá deformuje výkon jej hlavnej činnosti. Dodal, že v roku 2013 došlo k prvému zásadnejšiemu rozšíreniu kompetencií inšpekcie o povoľovaciu činnosť a vznikol zlúčený model integrovaného povoľovania a následnej kontroly.
Taraba spustil program čistenia odtokových kanálov, poukázal na dve desaťročia ich nedostatočnej údržby (video)
Za ostatné dve desaťročia sa obe agendy zásadne rozšírili a tento trend stále pokračuje. Podľa NKÚ inšpekcia vykonáva dozor nad 29 zákonmi, viac ako päťdesiatimi vyhláškami a desiatimi vládnymi nariadeniami, čo si vyžaduje adekvátne personálne a technické zázemie. Pritom obsadenosť pracovných miest klesla z 90 % v roku 2020 na 78 % v roku 2023.
„Mandát a kompetencie inšpektorov životného prostredia by mali byť upravené tak, aby sa títo profesionáli stali rešpektovanými autoritami pri ochrane životného prostredia, ktoré zásadným spôsobom vplýva na kvalitu života ľudí v každom regióne Slovenska,“ priblížil podhľad kontrolórov na fungovanie SIŽP Andrassy.
Zbytočné zaťažovanie agendou
Podľa NKÚ čelí SIŽP aj zložitým výzvam v dôsledku trojnásobného nárastu podnetov od občanov a organizácií, ktoré sa zvýšili z vyše 1 300 na viac ako 5 300 podnetov od roku 2020 do roku 2023. Kontrolóri zároveň konštatovali, že mnohé z týchto podnetov pritom mali minimálny vplyv na životné prostredie, čo viedlo k byrokratickému kolotoču medzi inšpektormi a okresnými úradmi. Útvar inšpekcie ochrany prírody a krajiny bol zaťažovaný agendou, ktorá by mohla byť riešená členmi stráže prírody v blokovom konaní.
Akcionári vítajú vstup štátu do vodárenských spoločností, upozornili však na negatívne dôsledky súvisiace s cenou vody
„Takéto zdĺhavé správne konanie často vôbec nezodpovedalo výške uloženej pokuty,“ uviedol Andrassy s tým, že práve v oblasti ochrany prírody a krajiny je možné zmenou legislatívy preniesť kompetencie aj na iné organizácie rezortu životného prostredia, napríklad na Štátnu ochranu prírody (ŠOP) SR a správy národných parkov. Negatívny vplyv na činnosť inšpekcie mali aj chýbajúce plány kontrol na základe analýz rizík, ktoré využívali iba dva zo šiestich útvarov.
Povoľovacia a kontrolná činnosť je zlúčená do jedného orgánu
Kontrolóri tiež upozornili aj na snahy o rozšírenie kompetencií SIŽP, ktoré nemajú priamy súvis s jej hlavnými činnosťami definovaným v Pláne obnovy a odolnosti SR, čo môže viesť k manažérskemu a kompetenčnému chaosu. Kontrolóri NKÚ prieskumom zistili, že povoľovacia a kontrolná činnosť je zlúčená do jedného orgánu, resp. jedného organizačného útvaru zhruba v polovici členských krajinách EÚ.
Odhaľovanie nelegálnych skládok na Slovensku je neúčinné, tresty nezodpovedajú spôsobenej škode
„Pri zlúčení povoľovacej a inšpekčnej činnosti do jedného útvaru hrozí viacero rizík. Od možného konfliktu záujmov cez vytvorenie priestoru pre korupciu až po manažérsky a kompetenčný chaos,“ upozornil NKÚ. Podľa kontrolórov je v tejto oblasti potrebné upraviť pôsobnosť, kompetencie a následne aj organizačnú štruktúru SIŽP, aby sa riziká popísané v protokole z kontrolnej akcie eliminovali v čo najširšej miere. Rezort životného prostredia ako gestor tejto verejnej politiky má predložiť potrebné legislatívne zmeny v druhom štvrťroku tohto roka.
