Slovenská poľovnícka komora (SPK) reagovala na podnety, ktoré poukazujú na rozpor medzi legislatívnymi predpismi a možnými dopadmi ich aplikovania v praxi pre lov vlka dravého v poľovníckej sezóne 2024 – 2025. Na tieto rozpory poukázalo opozičné hnutie Progresívne Slovensko, ako aj mimovládne ochranárske organizácie.
SPK v tejto súvislosti uviedla, že právnou úpravou vyhlášky Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR nedochádza k „rozporu“ s vyhláškou Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR, a teda ani k uplatneniu princípu Lex posterior derogat legi priori, čo znamená, že ak existuje rozpor medzi ustanoveniami dvoch právnych predpisov, prednosť má neskoršie, teda novšie ustanovenie.
Ochrancovia prírody vyzývajú poľovníkov na ochranu vlka, iniciatívu ministerstva považujú za zlyhanie
Komora spresnila, že ministerstvá svoje vyhlášky vydali v rôznom čase, mapy chránených území v prílohe vyhlášok prislúchajú k inému časovému obdobiu, preto je medzi nimi nepatrný rozdiel. „Je dôležité zdôrazniť, že mapa samotná nie je normatívnym právnym aktom, ale slúži iba ako administratívna pomôcka. Príslušné územia by mali byť označené v teréne zo strany ŠOP SR a Správ Národných parkov,“ uviedla poľovnícka komora.
SPK zároveň varovala, že ak sa vlk nebude dlhšie loviť, stratí rešpekt pred ľuďmi, podobne ako sa to už stalo s medveďom hnedým. Synantropizácia vlka podľa SPK už prebehla v krajinách severne a západne od Slovenska, čo viedlo k preradeniu vlka z prísne chránených živočíchov medzi chránené, ktoré možno za určitých podmienok loviť.
Lov vlka začal napriek legislatívnym chybám, Stohlová upozorňuje na viacero problémov
„Oceňujeme konštruktívne podnety, pretože len spoločným úsilím dokážeme zabezpečiť ochranu vlka dravého a zároveň aj jeho udržateľný manažment podľa schváleného Programu starostlivosti o vlka dravého a nemáme problém sa stretnúť pri odborných diskusiách s kýmkoľvek, kto o to prejaví záujem,“ dodala komora.
