Záleží nám viac na dobrom živote sliepok, alebo na pôvode vajec? Takúto dilemu majú slovenskí zákazníci pri nákupe vajec. Väčšina obchodných reťazcov už z ponuky vyradila vajcia z klietkových chovov, no slovenskí producenti nevládzu tento dopyt pokryť. Viac ako 80 percent slovenských vajec totiž pochádza z klietkového chovu.
Ťažký výber majú nielen spotrebitelia, ale aj samotné reťazce. Napríklad reťazec COOP Jednota uprednostnil nákup od slovenských dodávateľov, čím si však vyslúžil kritiku od ochranárov. „So všetkou úctou rešpektujeme a podporujeme myšlienku ochrany zvierat. Ako najväčší predajca slovenských potravín máme isté záväzky voči zákazníkom a samozrejme aj dodávateľom. Po celej krajine máme viac ako 2 000 predajní, v ktorých ponúkame predovšetkým slovenské potraviny. Podporujeme tým slovenských producentov, vytváranie pracovných miest aj potravinovú sebestačnosť Slovenska. Až 80 % z celkovej produkcie vajec pochádza z obohateného klietkového chovu. Ak by sme vajcia z tohto chovu úplne vylúčili, boli by sme prinútení nakupovať zo zahraničia,“ uviedol pre agentúru SITA vrchný riaditeľ obchodnej sekcie COOP Jednoty Slovensko Branislav Lellák.
Súd zakázal aktivistom hanobiť COOP Jednotu pre predaj vajec z klietkového chovu
Čoraz menej domácich
Z prieskumu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory na prelome rokov 2018 a 2019 vyplynulo, že na pultoch reťazcov na Slovensku je 74 % slovenských vajec. Najvyšší podiel slovenských vajec mali reťazce BILLA (93 %), COOP Jednota (91 %), najnižší podiel mal Lidl (14 %).
Reťazce sa však spoločne zaviazali, že po roku 2025 už nebudú mať v ponuke vajcia z klietkového chovu. Odoberať teda budú len vajcia z podstielky, voľného výbehu a tie s certifikátom BIO. Na Slovensku je však iba málo producentov takýchto vajec a dopyt veľkých reťazcov pokryť nedokážu.
Nie je to totiž ani desaťročie, čo hydinári museli modernizovať štandardné klietky na tzv. obohatené. Dôvodom bolo nariadenie EÚ a hydinári prerábku zvládli za masívnej finančnej podpory štátu aj EÚ. Veľa hydinárov prechádza na podstielkový chov, no prestavba ide bez finančných injekcií zvonku pomaly.
Klietka verzus podstielka
Hlavným argumentom za zrušenie klietkového chovu je zdravie a pohoda (tzv. welfare) samotných sliepok. Ochranári z organizácie Humánny pokrok, ktorí vedú kampaň za zdrušenie klietok tvrdia, že sliepky aj v obohatenej klietke majú málo životného priestoru, majú potlačené prirodzené inštinkty a privádza ich to do šialenstva. To všetko kvôli maximalizácii ziskov. „Krutosť klietkového chovu v 21. storočí naozaj nemá svoje miesto a mnohé krajiny ho už preto postavili mimo zákon,“ uvádza Humánny prokrok na svojej stránke ku kampani s názvom „Viac neznesiem“.
Slováci jedia vajcia pomerne často, najradšej si z nich pripravujú praženicu
Predseda Únie Hydinárov Slovenska Daniel Molnár už pred časom pre Náš Vidiek uviedol, že nosnice majú dobrý život aj v klietke.
„EÚ už dávnejšie zakázala starý typ klietok, používame len obohatené klietky. Sliepky tam majú dosť miesta, môžu si natiahnuť krídla, majú bidielka a taktiež sa môžu „kúpať“ v prachu. Keď sa sliepka cíti zle, prestane znášať vajcia. Tieto sliepky však znášajú asi jedno vajce denne,“ vysvetľuje Molnár.
Nie sú zdravšie
Spotrebiteľ môže mať vďaka kampaniam ochranárov pocit, že vajcia z podstielkových a voľných chovov sú oproti tým klietkovým aj kvalitnejšie a zdravšie. To však nie je pravda, aj keď niektoré zdroje uvádzajú, že bio vajíčka majú lepší pomer živín. Medzi podstielkovými a klietkovými však nie je kvalitatívny rozdiel. Práve naopak, pre spotrebiteľa sú podstielkové potenciálne rizikovejšie.
„Vajíčka z podstieľky sú na sene a v hnoji, takže sú oveľa viac znečistené. V klietke ide vajce rovno preč z haly. Pri voľnom chove sa zase sliepky môžu dostať do kontaktu s voľne žijúcim vtáctvom, čo môže viesť k nákazám,“ hovorí šéf únie hydinárov.
Dodal, že vajíčka z týchto chovov nie sú ani kvalitnejšie, ani zdravšie. „Na kvalitu vajec vplýva najmä krmivo,“ podotýka Molnár.