Chladnú jar pomerne rýchlo vystriedali tropické teploty. Nepredvídateľné a meniace sa počasie má dopad na slovenských pestovateľov ovocia i zeleniny. Jarné mrazy spôsobili škody nielen veľkopestovateľom, ale aj tým menším, ktorí sa starajú o stromčeky alebo sady pre vlastnú potrebu.
S blížiacimi sa prázdninami sa „láme“ aj čerešňová sezóna, ktorá má sedem týždňov. V súčasnosti svieti v kalendároch piaty, i keď je v dôsledku počasia sezóna o týždeň posunutá. Niektorým teda dozrievajú čerešne už v štvrtom čerešňovom týždni.
Škody v dôsledku teplôt sa líšia od pestovateľa k pestovateľovi.
Nízke a vysoké teploty
Prezident Ovocinárskej únie Slovenskej Republiky (OÚSR) Marián Varga pre portál NášVidiek.sk uviedol, že jarné mrazy spôsobili dosť veľké škody. Hoci stromy kvitli veľmi pekne, poškodenie mali v púčikoch. „Poškodenia môžeme pozorovať u 20 až 40 percent úrody oproti priemerným rokom z minulého obdobia,“ uviedol.
Peter Turlík z Boni Fructi dodal, že jarné obdobie ich veľmi potrápilo, v niektorých sadoch je menej čerešní, inde je bežná úroda.
Ovocinári čakajú po mrazivých nociach nižšiu úrodu. Aké budú celkové škody?
Pre pestovateľov neskorších odrôd prichádza ďalšia skúška, ktorou sú vysoké teploty a sucho. Veľkopestovatelia sa na to pripravujú sieťami, ktoré stromy chránia proti úpalu.
V najlepších sadoch používajú aj mikropostreky, ktoré sú pod kmeňom. Naťahujú tiež fólie, ktoré neprepúšťajú vlhkosť a zároveň odvádzajú dažďovú vodu do medziradia. Plody tak zostávajú v suchom prostredí a majú vyššiu vzdušnú vlhkosť. Fólie sa sťahujú až po zbere, siete ostávajú, aby zabránili napríklad krúpom.
Účinná ochrana
Pestovatelia pozorujú narastajúci trend k vyššej ekologizácii, menším zásahom proti chorobám a škodcom. Keď však nedokážu zasiahnuť proti niektorému patogénu v začiatkoch, vytvorí sa sekundárne alebo terciárne poškodenie.
Platí to najmä pri hubových ochoreniach, ktoré spôsobujú tri faktory: teplota, vlhkosť a doba ovlhčenia. Tá by nemala byť dlhšia ako desať hodín.
Jahody na poliach mrazy zvládli, no aj tak si za ne tento rok priplatíme
Ovocinári v súčasnosti hlásia vyššie škody v dôsledku takzvaného moniliového úžehu. Obávaná vrtuľa čerešňová spôsobuje škody až pri neskorších odrodách.
Účinnou biologickou ochranou voči voškám sú napríklad lienky, ktoré ich požierajú. Spôsobov ochrany je však viac. Účinné sú lepové pásiky proti mravcom, ktoré vošky roznášajú po strome. Narodená voška dokáže rodiť ďalšie vošky už o štyri dni.
Čo s drozdmi
Domáci pestovatelia môžu pod čerešňu sypať usušenú použitú kávu, po ktorej sa mravcom nechce chodiť. Dobré je tiež navešať lepové pásy, feromónové lapače alebo dezorienty, ktoré imitujú silnú vôňu samičiek a zabránia tak samčekom nájsť tie skutočné.
Na čerešniach si okrem ľudí pochutia aj škorce alebo drozdy. Kŕdeľ drozdov dokáže obrať čerešňu za jeden deň. Ak nájde čerešňu jednotlivec, privolá si svojich najbližších. „Poškodzujú najkvalitnejšie čerešne. Drozd je lepší pomológ, ako hocikto z nás,“ povedal Varga.
Lepidlovým pasciam na vtáky odzvonilo, Súdny dvor Európskej únie ich odmietol aj ako tradíciu
Odporúča skúsiť tiež mechanické plašenie, alebo pestovanie na nízkych stromoch. Pre veľkopestovateľov sa vyplatia siete. Tie možno inštalovať aj po bokoch, až po zem.
Problémy z oberaním
Po obratí by mala čerešňa putovať čo najrýchlejšie do chladu. Veľkopestovatelia používajú takzvanú vodnú cestu s vodu s teplotou štyri stupne Celzia. Potom úrodu ďalej spracovávajú pri teplote osem, maximálne desať stupňov Celzia.
V chlade vydrží aj šesť týždňov. „Obratá čerešňa musí mať časť stopky, ktorá indikuje kvalitu plodu. Akonáhle zhnedne, alebo sa scvrkne, plod je potrebné veľmi rýchlo skonzumovať, do niekoľkých dní,“ prezradil Varga.
Na Slovensku podľa prezidenta ovocinárov možno pozorovať paradox. „Keď sa nasýtime, čerešne nechávame na stromoch. A o pár dní sme schopní ísť čerešne kupovať,“ vyjadril sa. Nevyužijeme teda potenciál a zostane nám veľké percento nepozbieraných plodov.
Slovenských marhúľ bude na pultoch málo. Väčšina zmrzla
Vo veľkovýrobe nepozbierajú 10 až 15 percent plodov, lebo nemajú dostatok ľudí. „Bojuje s tým celá Európa, len majú oveľa priaznivejšiu legislatívu, ako my. Rovnako to stojí firmu v Taliansku, Belgicku alebo na Slovensku,“ povedal Varga.
Odmena pre pracovnú silu sa pohybuje okolo osem eur na hodinu. V zahraničí robotníkovi zostane sedem až sedem a pol eura, u nás maximálne štyri eurá. Problémom je vysoké odvodové zaťaženie. Keď k nám príde brigádnik na tri týždne, musí platiť do dôchodkového systému.
Ceny
Podľa Vargu sa ceny čerešní budú trocha zvyšovať, keďže sa zvyšujú všetky náklady. Od nájmu pôdy, cez traktorové práce po brigádnikov, ktorých je málo a preto ich „lákajú“ na vyššie platy.
Peter Turlík zase neočakáva veľké rozdiely oproti minulému roku, ceny budú podľa neho porovnateľné. „Vlani sme mali menej čerešní, tento rok ich bude zrejme viac. Trh je pripravený a očakávame, že ocení vyššiu kvalitu plodov, ktoré by mali byť aj pomerne veľké,“ povedal.
Ovocinári naďalej bojujú s mrazmi, na záchranu kvitnúcej úrody vynaložili už viac ako 1,3 milióna eur
Cena za kilogram sa v súčasnosti pohybuje medzi 3,5 až 5,5 eur.
Trend v dopyte
Posledné roky stúpa domáca spotreba, čo pestovateľov veľmi teší. Slovenské čerešne však môžeme nájsť po celej Európe. Najčastejšie putujú do Belgicka, Talianska či Rakúska.
Situácia s dopytom sa však za uplynulé roky z pohľadu pestovateľov zlepšila. „Sme veľmi radi, že si slovenské čerešne našli slovenského konzumenta. Pred piatimi až siedmimi rokmi zostala na Slovensku možno jedna pätina čerešní, teraz je to inak,“ povedal Turlík.
Pestovateľom spôsobuje divá zver veľké straty. Odborník radí, ako si chrániť úrodu i zvieratá pred medveďom
Pestovatelia už niekoľko rokov pozorujú trend, že slovenské obchodné reťazce pokryjú 80 percent produkcie. Domáci dopyt sa postaral aj o to, že nemusia hľadať zahraničných odberateľov. „Obraté množstvo sme aj vlani predali prednostne slovenským obchodníkom,“ uzavrel Turlík.
Ministerstvo pomôže
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR pre portál NášVidiek.sk uviedlo, že je pripravené pomôcť pestovateľom, ktorých zasiahli mrazy. Škody budú známe po ukončení zberu.
Podpora pre poľnohospodárov sa každoročne poskytuje aj prostredníctvom priamych platieb, ktoré majú stabilizovať ich príjmy. Financie pochádzajú zo zdrojov Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF).
„Vo všeobecnosti sú poskytované poľnohospodárom ako plošné podpory oddelené od produkcie, pričom časť prostriedkov EPZF je možné poskytnúť na podporu konkrétnych sektorov a komodít prostredníctvom tzv. viazaných priamych platieb, ktoré sú poskytované na základe aktuálneho stavu produkcie v príslušnom roku podania žiadosti,“ uviedlo ministerstvo.
Slovensko môže byť sebestačné v produkcii ovocia, treba však zvýšiť podporu pre pestovateľov
V rámci takzvanej viazanej platby na pestovanie vybraných druhov ovocia s vysokou prácnosťou je podporené aj pestovanie čerešní. Priame platby sa neposkytujú ako kompenzácia pre pestovateľov v prípade strát na úrode v dôsledku nepriaznivého počasia.
Ministerstvo zároveň potvrdilo, že pestovatelia čerešní využívajú pomoc štátu. „Najmä v prípadoch, keď sa vyskytnú neočakávané situácie, ako je jarný mráz, povodne alebo sucho počas vegetácie,“ dodalo.
