Slovenský plán obnovy rozhodne, či krajina využije šancu na zmiernenie dopadov klimatickej zmeny. Organizácie Greenpeace Slovensko, Budovy pre budúcnosť, SOS/BirdLife Slovensko a Znepokojené matky to uviedli v tlačovej správe, ktorú agentúre SITA zaslala Patrícia Brandysová, hovorkyňa Greenpeace Slovensko.
Aktivisti sa zhodujú, že po rokovaní Európskej rady sú na ťahu vlády členských krajín Európskej únie (EÚ). Podľa environmentálnych organizácií bude teraz kľúčové, ako rýchlo a kvalitne vie slovenská vláda pripraviť národný plán obnovy, aby dokázala využiť prostriedky na prechod na udržateľné spravodlivé a klimaticky odolné hospodárstvo.
„Dohoda síce priniesla mierne navýšenie financií cielených na klimatické opatrenia na 30 percent z bežnej schémy eurofondov aj z balíka na obnovu krajín po koronakríze, čo však chýba, sú jasné kritériá, ktoré by vylúčili fosílne palivá a znečisťujúci priemysel od akejkoľvek podpory. Je kľúčové, aby tieto financie boli použité na podporu reforiem, ktoré nás zbavia závislosti na fosílnej infraštruktúre a nasmerujú Slovensko k spravodlivejšej a udržateľnej spoločnosti schopnej odolávať následkom klimatickej krízy,” povedala programová riaditeľka Greenpeace Slovensko Katarína Juríková.
Málo času na prípravu kvalitného plánu
Organizácie vnímajú ako hrozbu, že v dohode nie je vylúčené aj financovanie odvetví, ktoré klímu poškodzujú. V snahe zachraňovať zamestnanosť sa preto podľa nich na Slovensku môže stať, že krajina balík nevyužije na rozumné reformy, ale zakonzervuje neudržateľný model.
K Zemi sme stratili pokoru, prezidentka Čaputová vyzýva k ochrane životného prostredia (video)
Rovnako negatívne vnímajú, že z dohody vypadlo desať percent, ktoré mali byť vyčlenené pre projekty na ochranu biodiverzity. Táto skutočnosť môže podľa aktivistov negatívne ovplyvniť napríklad investície do odolnosti lesov a poľnohospodárstva pred následkami klimatickej krízy.
„Slovensko má necelé tri mesiace na to, aby pripravilo kvalitný plán, ktorý bude reagovať na súčasné hrozby a problémy. To je náročná úloha. Máme veľa elementárnych problémov a zároveň príležitostí, kde vieme investovať do ochrany klímy a zároveň pomôcť sociálnej situácii ľudí, zamestnanosti či ekonomike,” uviedla Katarína Nikodemová z platformy Budovy pre budúcnosť.
Kraje dostanú o stovky miliónov eur menej
Aktivistom sa zároveň nepozdáva, že Fond spravodlivej transformácie klesol z pôvodne plánovaných 40 miliárd eur na 17,5 miliardy. Pôvodný návrh Európskej komisie (EK) mal priniesť do Trenčianskeho a Košického kraja podporu 954 miliónov eur.
Klimatická kríza je globálny problém. Mimovládky žiadajú Matoviča, aby podporil Európsku zelenú dohodu
Po novej dohode tak podľa aktivistov dostanú kraje na prechod na ekologickejšie formy výroby energií o stovky miliónov eur menej.
Výsledky samitu v Bruseli
Európska rada rokovala o balíku obnovy a rozpočte na roky 2021-2027 na samite v Bruseli koncom minulého a začiatkom aktuálneho týždňa.
Členské štáty únie musia do októbra 2020 pripraviť národné plány obnovy, ktoré bude EK následne posudzovať.
Konečné schvaľovanie balíka obnovy je naplánované na apríl 2021. Na jeseň prebehne na pôde EÚ schvaľovanie nových klimatických cieľov do roku 2030.
