Slovenskí poľnohospodári sú schopní plniť podmienky pripravovaných ekoschém Európskej únie, ale pýtajú si reálne sadzby. Po aktuálnom prepočte totiž vychádza, že po roku 2023 by dostávali až o 59 eur na hektár menej ako doteraz za omnoho viac práce.
Priemerná sadzba základnej platby a „greeningovej“ platby za roky 2015 – 2020 činila 203,92 eur na hektár. Odhadovaná sadzba základnej platby a „ekoschémovej“ platby v novom období by mala byť 145 eur na hektár. Informoval o tom Matej Korpáš z tlačového odboru Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) na webovej stránke SPPK.
Nízka podpora na udržateľné poľnohospodárstvo
Minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan prišiel na nedávnu septembrovú konferenciu k ekoschémam odprezentovať sadzby pre poľnohospodárov v rámci naplnenia ekologických cieľov, ktoré pre zhoršujúce sa klimatické podmienky od Slovenska požaduje Brusel. Podpora, ktorá má ísť na udržateľné poľnohospodárstvo po roku 2023, však nikoho v sále s vyše 250 účastníkmi podľa SPPK nepotešila.
„V novom programovacom období musíme alokovať do ekoschémy minimálne 25 % z prvého piliera, čo predstavuje celkovo 417 mil. eur. Na hektár to v priemere vychádza 45 eur. Okrem toho pôjde na podporu dojníc aj 96 miliónov eur, čo predstavuje 261 eur na jednu dojnicu,“ povedal na konferencii v PD Brezina Pravotice Samuel Vlčan.
Ani euro z plánu obnovy
Podľa predsedu SPPK Emila Macha nemôžeme chcieť od poľnohospodárov viac práce za menej peňazí. „Nikto si pred plnením odvážnych ekologických cieľov nezakrýva oči, je však nutné nastaviť reálne sadzby na ekoschémy v novom programovacom období. SPPK navrhuje, aby sa znížili tie povestné tabletky na spanie v podobe priamych platieb za predpokladu, že pridáme segmentom, ktoré to potrebujú,“ uviedol Macho. Slovenskí poľnohospodári sú podľa neho pripravení plniť stanovené podmienky, ale musia nájsť navyše 100 až 150 miliónov eur na ekoschémy pri udržaní výkonnostných parametrov v živočíšnej a špeciálnej rastlinnej výrobe.
„Naozaj sa bojím, že za 45 eur to mnohé poľnohospodárske subjekty robiť nebudú,“ vysvetlil Macho. Zároveň pripomenul aj dôležitý fakt, že slovenskí poľnohospodári nedostanú z plánu obnovy ani euro, namiesto toho však ešte zaplatia štátu z druhého piliera pozemkové úpravy v sume 120 až 150 miliónov eur.
