Navrhovaná reforma Spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie (CAP) podľa vedcov s najväčšou pravdepodobnosťou nezlepší ochranu životného prostredia.
Jasný krok vzad
Výskum na túto tému realizovali popredné inštitúcie v Nemecku, a to Centrum Integrovaného Výskumu Biodiverzity (iDiv), Helmholtz Centrum pre Environmentálny Výskum (UFZ), Univerzita v Göttingene a podieľal sa na ňom aj Ústav krajinnej ekológie SAV, pričom zistenia publikovali v časopise Science. Slovenská akadémia vied o tom informuje v správe, ktorú agentúre SITA v pondelok poskytla jej hovorkyňa Monika Hucáková.
Prioritou spoločnej politiky bude životaschopné a udržateľné poľnohospodárstvo, vyhlásil Hogan
“Návrh Európskej komisie pre CAP po roku 2020, publikovaný v júni 2018, demonštruje veľmi málo zo zámerov chrániť prírodu,” hovorí tím vedcov, ktorý viedli Guy Pe’er a Sebastian Lakner.
Vedci na základe analýzy 450 vedeckých článkov študovali, ako návrh CAP pre obdobie po roku 2020 napomáha dosiahnutiu cieľov pre udržateľný rozvoj a k splneniu očakávaní verejnosti týkajúcich sa vyššej environmentálnej účinnosti CAP. Záver vedcov je, že navrhovaná CAP predstavuje jasný krok vzad v porovnaní so súčasnou CAP.
Kritika vedcov
Vedci tiež kritizujú, že EÚ mieni zachovať niektoré z opatrení CAP, ktoré boli dokázateľne neúčinné, škodlivé voči životnému prostrediu a sociálne neférové. Jedným z hlavných príkladov sú priame podpory na plochu.
Podiel ekologického poľnohospodárstva sa zvýšil, Brusel pozitívne hodnotí aj znižovanie chudoby
Okolo 40 mld. eur, čo je približne 70 % rozpočtu CAP, je vyplácaných farmárom výlučne na základe výmery poľnohospodársky využívanej pôdy.
Ich neefektívnosť sa prejavila v nerovnomernom rozdelení zdrojov, keďže 1,8 % prijímateľov dostáva 32 % peňazí, únikom peňazí smerom k prenajímateľom pôdy a nefarmárom, a v deformácii trhu a neschopnosti zastaviť pokles vidieckej zamestnanosti.
Nevyvážený proces reformy
„Program rozvoja vidieka (PRV) ponúka omnoho lepšie nástroje pre ochranu biodiverzity a zmierňovanie dôsledkov zmeny klímy, hoci jeho rozpočet je výrazne menší a EK ho navrhuje ešte výrazne znížiť v nadchádzajúcich rokoch. Podľa vedcov tým ohrozuje životné prostredie aj vidiecke obyvateľstvo. Slovensko patrí ku krajinám EÚ, ktoré využívajú možnosť presunu v rámci rozpočtu CAP a v prebiehajúcom období znížilo rozpočet pre PRV o viac ako 20 %, čo vytvára ešte kritickejšiu situáciu pre zachovanie rozmanitosti slovenskej vidieckej krajiny,“ hovorí Peter Bezák z Ústavu krajinnej ekológie SAV.
Vedci sa domnievajú, že hlavným dôvodom pre environmentálne škrty je nevyvážený proces reformy CAP, ktorý dáva silným lobistickým skupinám veľké možnosti ovplyvniť reformný proces a presadzovať vlastné záujmy, pričom neakceptuje dôležitých hráčov z vedy, výskumu a spoločnosti.
Začiatok záverečného kola rokovaní o novej CAP medzi Európskou komisiou, Európskou Radou a Európskym parlamentom sa očakáva na jeseň 2019. CAP poberá 40 % celkového rozpočtu EÚ a patrí k najdôležitejším politikám na uplatňovanie medzinárodných záväzkov pri ochrane životného prostredia.
