Správa Tatranského národného parku (TANAP) začala s odchytom a premiestňovaním líšok v lokalite Skalnatého plesa, ktorá spadá pod 5. stupeň ochrany. Cieľom je minimalizovať potenciálne nebezpečenstvo pre svišťa vrchovského tatranského. Informovala o tom hovorkyňa správy národného parku Nina Obžutová.
Tatranská fauna
Tento krok je podľa jej slov nevyhnutný pre ochranu vzácnej tatranskej fauny. Odchyt vykonávajú s cieľom zabezpečiť priaznivý stav vysokohorského biotopu, čím sa tiež znižuje riziko šírenia parazitov, ktoré môžu mať negatívny dopad na celý ekosystém.
Tatranský národný park ponúka pre svojich návštevníkov lesnú terapiu, má viacero benefitov
Líšky budú po odchyte do živolovej pasce opäť vypustené do prírody, avšak v nižších polohách, kde nepredstavujú ohrozenie pre svištiu kolóniu.
V posledných rokoch sa líšky vyskytujú čoraz častejšie aj vo vysokých polohách Vysokých Tatier. K takýmto lokalitám patrí aj okolie Skalnatého plesa.
Šéfovi Správy TANAP-u Olexovi prerábajú kanceláriu za desaťtisíce eur, dôvodom majú byť plesne
„Tieto zvieratá sa prispôsobili a začali sa približovať k ľuďom, čo vedie k nebezpečným interakciám. Dôvodom je, že líšky tu ľahko nachádzajú zdroj potravy a aj prikrmovanie turistami, ktorí si chcú líšky odfotiť, čím strácajú plachosť,“ ozrejmila Obžutová.
Svišť vrchovský tatranský
Líšky sa zdržiavajú aj v oblasti, kde žije svišť vrchovský tatranský, ktorý je jedným z hlavných predmetov ochrany prírody v Tatranskom národnom parku. Tento veľký hlodavec predstavuje významný endemický druh pre tatranský ekosystém a jeho populácia je chránená. Ich zdravie a prežitie počas zimy sú podľa národného parku kľúčové pre udržanie biodiverzity v tejto oblasti.
Strážcovia TANAP-u kontrolujú tokaniská, evidujú podnety na rušenie hlucháňa hôrneho
„Počas zimných mesiacov svište upadajú do hibernácie, čiže zimného spánku. Po zimnom výhrabe sa svišť stáva ľahkou korisťou pre väčších predátorov. Aj keď v súčasnosti neexistuje bezprostredné nebezpečenstvo vyhynutia svišťa, prítomnosť líšky predstavuje riziko, ktoré dokáže znížiť jeho početnosť,“ vysvetlila Obžutová.
Desiatky rokov bolo podľa riaditeľa Správy TANAP-u Petra Olexu svištím biotopom Skalnaté pleso, kde sa populácii svišťa dlhodobo veľmi darilo a kolónia prospievala.
„V jarnom a letnom období ich bolo počuť aj okolo turistických chodníkov, lanoviek či zjazdoviek. Žiaľ, posledné roky začali v tejto lokalite ubúdať a jedným z dôvodov môžu byť aj líšky,“ zhodnotil.
Bobry v Javorovej doline ohrozujú zdroje pitnej vody, TANAP prijme preventívne opatrenia - VIDEO, FOTO
Správa TANAP-u sa rozhodla zakročiť a o niekoľko rokov by sa svište mohli do tejto lokality, kde pravdepodobne ostala len jedna rodina, vrátiť. Podobný zákrok však bude podľa nej potrebný aj v okolí ostatných vysokohorských chát.
Najrozšírenejší a najprispôsobivejší predátori
Líšky sú na Slovensku najrozšírenejší a najprispôsobivejší predátori. Ich schopnosť adaptovať sa na rôzne prostredie im umožnila nielen prežiť, ale aj prosperovať v rôznych ekosystémoch.
Zároveň sú podľa Obžutovej aj najväčším voľne žijúcim rezervoárom rôznych parazitov, z ktorých niektoré môžu byť prenášané aj na človeka a vyvolávať závažné ochorenia.
Ľudia v dvoch obciach na Liptove žijú v strachu, pri domoch sa pohybuje vlk a strhol už aj zver - VIDEO
„Medzi najnebezpečnejšie patrí echinokokóza, ktorá môže mať vážne zdravotné následky pre ľudí a domáce zvieratá,“ uviedla ako príklad.
Vedeckí pracovníci Výskumnej stanice a Múzea TANAP-u v Tatranskej Lomnici v spolupráci s kolegami z Parazitologického ústavu SAV v Košiciach podľa jej slov realizovali výskum, ktorého výsledky potvrdili, že viac ako 44 percent líšok z územia Tatier bolo infikovaných pásomnicou Echinococcus multilocularis.
Rizikový faktor
Ako vysvetlila, tá spolu s častým výskytom líšok a pohybom návštevníkov v tatranských osadách predstavuje významný rizikový faktor pre verejné zdravie.
Začína sa migrácia žiab, pred kolesami áut ich majú ochrániť inštalované fólie
„Riziko prenosu týchto patogénov narastá najmä v súvislosti s vysokou návštevnosťou rekreačných lokalít, a to v kombinácií so sťaženými hygienickými podmienkami a užším kontaktom voľne žijúcich zvierat a spoločenských zvierat, ktoré sprevádzajú svojich majiteľov,“ dodala hovorkyňa Správy TANAP-u.
Správa TANAP-u v tejto súvislosti vyzýva všetkých turistov, aby si uvedomili význam ochrany tatranskej prírody a správali sa voči prírode zodpovedne. Kŕmenie divých zvierat, napríklad líšok, môže mať podľa nej nežiaduce dôsledky, ako je ich synantropizácia, ale aj zvýšenie rizika chorôb a parazitov.
