Vystrieľať bobry, povoliť ťažbu a zaplniť hladinu jazera Morské oko skútrami. Takýto katastrofický scenár hrozí podľa lesoochranárskeho zoskupenia VLK chránenému územiu jazera na východe Slovenska. Za všetkým je návrh zmeny hraníc bukových lesov, ktorý bude schvaľovať vláda. Ide o dokument, ktorým sa bukové pralesy na východe zapíšu pod ochranu UNESCO.
Ochranári už odovzdali hromadnú pripomienku aj otvorený list ministrovi životného prostredia. Štátna ochrana prírody aj envirorezort však tekéto správy považujú len za šírenie paniky. Bezzásahové územia budú podľa nich chránené rovnako ako doteraz. Zaradenie území do ochranných pásiem neznamená podľa ministerstva zmenu stupňa ochrany.
Je to hoax
Štátna ochrana prírody (ŠOP) zareagovala tiež na sociálnej sieti. Tvrdenia ochranárov vyhlásila za hoax. „Všetko sú to vymyslené a nepravdivé informácie,“ uvádzajú štátni ochranári na svojom webe.
„Mrzí nás, že Lesoochranárske zoskupenie Vlk sa uchýlilo na svojej facebookovej stránke k fámam, dohadom a ničím nepodloženým informáciám. Neponúklo ani jeden dôkaz, ani jeden fakt. Uvedený status/príspevok LZ VLK šírený na tejto sociálnej sieti považujeme za hoax s cieľom šíriť paniku,“ tvrdí ŠOP.
Rekonštrukcia chaty podľa ochranárov vôbec neprebehla v utajenom režime. Naopak, ide o terénnu stanicu a expozíciu pre návštevníkov. Bobrov tiež nikto nechce strieľať. Okrem toho, že ide o územie s piatym stupňom ochrany a bobor je chránený, v blízkosti Morského oka sa tento živočích podľa štátnych ochranárov vyskytuje len výnimočne a ani nie je dôvod na jeho likvidáciu.
Nové zóny, stará ochrana
Ochranári sú presvedčení, že nové hranice povedú k zníženiu stupňa ochrany územia, čo okrem iného znamená aj povolenie náhodnej (kalamitnej) ťažby. Envirorezort aj Štátna ochrana prírody zásadne nesúhlasia. Hranice vytýčené v návrhu sú zakreslené pre potreby UNESCO. Dotknuté územia však aj naďalej zostávajú v najvyššom, piatom stupni ochrany. Kvôli zapísaniu chránených lesov do zoznamu prírodného dedičstva bolo totiž potrebné vytýčiť jadrové, nárazníkové a širšie nárazníkové zóny. Stupeň ochrany sa však nemení.
Vo vlastnom materiáli návrhu sa však píše aj toto: „V striktnej nárazníkovej zóne B1 do vzdialenosti 100 m od jadrovej zóny a v lokalitách, ktoré sú hodnotné z hľadiska ich prirodzenosti (podľa mapovej prílohy), tam kde to umožňuje ich hospodársky stav, možno realizovať len náhodnú ťažbu jednotlivým výberom s ponechaním primeraného množstva mŕtveho dreva tak, aby nedošlo k nadmernému šíreniu biotických škodlivých činiteľov po prerokovaní, vzájomnej dohode a spoločnom vyznačení so ŠOP SR.“
Štát ale tvrdí, že nič také ako náhodná ťažba sa nebude v nárazníkových zónach diať, keďže tieto územia stále spadajú pod najvyšší stupeň ochrany, teda majú bezzásahový režim. To platí aj pre ostatné ľudské aktivity.
„V jadrovej zóne a striktnej nárazníkovej zóne v NPR Morské oko nebude možná žiadna ďalšia výstavba ani rozvoj turistických športových aktivít typu vodných skútrov. Preto považujeme informácie prezentované LZ Vlk za nepravdivé, klamlivé a zvažujeme aj príslušné právne kroky,“ hovorí ŠOP.
Ochrana sa nemení
To isté si myslí aj envirorezort. „Len v rámci kategorizácie UNESCO je každý komponent rozdelený do dvoch rovín. Teda jadro a nárazník. Jadro je 290 hektárov a zvyšok nárazníkové okolie. No v oboch prípadoch ide o bezzásahové územie a na tom kategorizácia v rámci UNESCO absolútne nič nemení. Preto ani materiál rozhodne nepočíta so znižovaním existujúcich stupňov ochrany. Čiže stále pôjde o bezzásahové územie,“ uviedol pre Náš Vidiek hovorca ministerstva životného prostredia Tomáš Ferenčák.
Dodáva, že zaradenie území do stupňov ochrany upravuje úplne iný právny predpis, ktorý je nadradený zaradeniu do kategórií, ktoré od nás žiada UNESCO.
„Je nevyhnutné odlíšiť zaraďovanie do kategórií UNESCO sa zaraďovanie do stupňov ochrany. A platí to aj pre ostatné uvedené územia. Rezort životného prostredia pripomína, že nikde v týchto územiach nepovoľuje ani nebude navrhovať povolenie ťažby,“ prízvukuje hovorca envirorezortu.
