Obchodná dohoda s Brazíliou, Argentínou, Paraguajom a Uruguajom (Mercosur) vzbudila obavy medzi európskymi poľnohospodármi, keďže podľa vyjadrenia predstaviteľov agropotravinárskych samospráv krajín Vyšehradskej štvorky (V4) naruší rovnováhu v sektore poľnohospodárstva Európskej únie (EÚ) a zvýši riziká dovozu lacných a nekvalitných potravín.
Podobnú skúsenosť pritom Európa má aj s dovozom produktov z Ukrajiny. Ako to vyzerá s plánovanou obchodnou dohodou, aký postoj zastáva v tejto otázke Slovensko a ako to by sa to dalo porovnať s dovozom z Ukrajiny sa agentúra SITA opýtala ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richarda Takáča (Smer-SD).
Aký postoj zastáva Slovensko k obchodnej dohode známej ako Mercosur?
V prvom rade treba povedať, že finálna dohoda, resp. jej úplné znenie ešte nie je na svete. Nejaké čiastkové informácie aj zo stretnutia v Bruseli, kde sme diskutovali s kolegami ministrami krajín EÚ, mám. Ale dopredu povedať, čo to bude obnášať pre Slovensko a pre poľnohospodárov, je ešte skoro. Zatiaľ môžem povedať, že v globále je táto dohoda pre EÚ výhodná.
Agropotravinári z krajín Vyšehradskej štvorky odmietajú dohodu Mercosur, predstavuje riziko pre zdravie občanov a poľnohospodárstvo - VIDEO
V akom zmysle ju pre EÚ vnímate ako výhodnú?
Táto dohoda sa týka rôznych oblastí od automobilového priemyslu, elektopriemyslu, až po poľnohospodárstvo a potravinárstvo. Ak to vezmem celkovo aspoň z informácií, ktoré mám, tak ekonomicky je táto dohoda výhodnejšia pre EÚ.
Ak by sme to ale rozmenili na drobné, tak samozrejme, že jediní, kto z tohto celého portfólia môžu byť najviac nespokojní, sú logicky poľnohospodári a potravinári. A to hlavne v kontexte zvýšeného dovozu komodít, ako sú hovädzie mäso, hydina, cukor a iné. Nemám zatiaľ presné informácie, tá dohoda má hovoriť o nejakých množstvách, ktoré budú bez ciel.
Môj definitívny postoj teda ešte nemôžem úplne povedať. Ale zatiaľ, a teraz to poviem ako člen vlády, pre Slovensko ako automobilovú krajinu to bude výhodnejšie. A to hlavne z dôvodu potenciálneho vyššieho vývozu do krajín Mercosur.
Ako teda beriete vyhlásenie tých agropotravinárskych komôr?
Od zástupcov jednotlivých komôr som skôr očakával vyhlásenia smerom na dovozy agropotravinárskych produktov z Ukrajiny, pretože tiez sú, myslím, pre nás viac ohrozujúce.
Ja ako minister pôdohospodárstva viac vnímam riziko dovozu komodít bez cla z Ukrajiny ako z Brazílie, resp. krajín Mercosuru. Veď, prečo v minulom roku protestovali slovenskí poľnohospodári a pripojili sa k európskemu protestu? Jedným z hlavných dôvodov bol aj dovoz komodít z Ukrajiny.
Slovenská republika na čele s Robertom Ficom (Smer-SD) preto zakázala dovoz 14 komodít. Patríme tak medzi tri krajiny, ktoré zakázali dovoz vybraných komodít. Teraz sa však chystáme urobiť nejakú korekciu. Situáciu stále analyzujeme, či už vidíme priestor od niečoho upustiť, alebo niečo naopak zakázať. Sme normálni partneri voči Ukrajine.
S ministrom Kovaľovom máme dobrý vzťah, komunikujeme a riešime veci. Čiže, aby som tom zhrnul. Momentálne kričia niektorí poľnohospodári naprieč celou Európu proti dohode s Mercosurom. Viem, že toto vyburcovali Francúzi, lebo ich sa to najviac dotýka.
A ja sa pýtam, kde boli, keď sa na Slovensko z Ukrajiny začalo všetko dovážať? Vtedy sme nejako nedostali od nich nejakú veľkú podporu. Čiže je za tým aj tá politika jednotlivých krajín Európskej únie. Každý chce pre seba čo najlepšie podmienky, ale sme spoločný trh. Podľa mňa však platí, že tlak na dovoz z Ukrajiny bude u nás väčší v porovnaní s Mercosurom.
Existuje tlak zo strany EÚ na Ukrajinu na dodržiavanie noriem, ktoré platia v EÚ?
Myslím si, že áno. Ukrajina má ambíciu byť členom EÚ, čo je v poriadku. Pokiaľ chcú ísť na európsky trh bez akýchkoľvek ciel a obmedzení, musia dodržiavať podmienky EÚ, ktoré na Ukrajine neplatia, ako napríklad množstvo postrekov na hektár.
Ukrajina má však veľmi kvalitnú pôdu, je to obilnica sveta. Vedia vypestovať kvalitne a veľkú produkciu obilnín. Pre nás na Slovensku, si treba preto zároveň uvedomiť, že do budúcna to bude pre sektor poľnohospodárstva veľká výzva a pestovať pšenicu alebo jačmeň bude pre nás náročné. Poľnohospodárom preto už teraz hovorím, aby pestovali viac ovocia a zeleniny, na ktorý máme väčší potenciál.
Náš poľnohospodár musí pochopiť, že nebude na troch tisícoch hektárov pôdy pestovať tri plodiny. Skôr to má byť o tom, aby na tých troch tisícoch hektárov pestoval viaceré plodiny, časť vedel spotrebovať u seba, lebo má hospodárske zvieratá. Pestuje ovocie aj zeleninu. Čiže robme to, čo vieme robiť dobre a čo má väčší potenciál pre budúcnosť sektora.
