TANAP neodporučí zásah do hladiny Štrbského plesa, nachádzajú sa tu chránené obojživelníky

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Štrbské Pleso
Pohľad na Štrbské Ples. Foto: SITA/Ľubomíra Ivanková

Správa Tatranského národného parku neodporučí zásah do výšky hladiny Štrbského plesa, pokiaľ sa v danej oblasti budú nachádzať vývojové štádiá chránených druhov obojživelníkov.

V takom prípade radšej odporučí v súvislosti so zvýšenou hladinou plesa dočasné presmerovanie turistického chodníka alebo dočasnú uzáveru. Uvádza sa to v stanovisku Správy TANAPu, ktoré agentúre SITA poskytla Kristína Bocková, manažérka pre komunikáciu Štátnej ochrany prírody SR.

Vykonávajú monitoring

„Máme tam obojživelníky, sú tam momentálne vývojové štádiá chránených druhov živočíchov, takže my sa o nejakých zásahoch budeme baviť až vtedy, keď tieto obojživelníky, žabky, opustia vodnú plochu,“ povedal pre SITA riaditeľ Správy TANAPu Pavol Majko.

Keďže daná oblasť sa nachádza v 5. stupni ochrany, pre správu národného parku je tento proces prioritný. Prostredníctvom svojich odborníkov aktuálne v oblasti vykonáva monitoring ich výskytu.

Príroda má právo robiť si, čo chce

„Budeme to sledovať, nič nám neujde. Keď je málo vody, je panika, keď je veľa vody, je panika, už by sme konečne mali chápať nejaké prírodné procesy, a vnímať prírodu ako subjekt, ktorý má právo robiť si, čo chce. Podľa našich pravidiel príroda nefunguje,“ skonštatoval Majko.

Vodná hladina Štrbského plesa začala stúpať vlani na jeseň, zvýšená je aj v súčasnosti. Zaplavuje časť turistického chodníka. K problematike stúpajúcej hladiny plesa sa už v posledných mesiacoch uskutočnili viaceré stretnutia.

Tri riešenia problému

Pozemok, na ktorom leží Štrbské pleso a vodu v plese spravujú Štátne lesy Tatranského národného parku. Tie predložili tri možné riešenia problému, z nich najviac rezonuje návrh odčerpávať vodu do Mlynického potoka. Na to by však potrebovali súhlas Štátnej ochrany prírody SR.

„Je to momentálne najefektívnejšie riešenie, ale uznávam, nemusí byť najsprávnejšie z pohľadu ochrany prírody a dopadu na Mlynický potok a jeho povodie,“ poznamenal pre SITA pred časom Peter Spitzkopf, vedúci odboru prác celospoločenského významu ŠL TANAPu. „Toto riešenie môže byť reálne až vtedy, keď nebude hroziť ohrozenie chránených druhov živočíchov,“ dodal Majko.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Pavol Majko
Firmy a inštitúcie Správa TANAPuŠtátne lesy TANAPu